Odkaz reformácie
Kriste, praj nám svojho Ducha,
čo v nás zažne oheň svätý
a život náš preporodí
k Bohu príjemnej obeti. Amen (M.R.)
Mk 9, 49 – 50:
„Lebo každého osolí oheň a každú obeť osolí soľ. (50) Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji“. Amen
Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!
Pamiatka reformácie, ktorú dnes slávime je pre nás evanjelikov svojím obsahom a významom sviatkom, ktorý je najbližší sviatkom svätodušným. Pôsobením Ducha Svätého bola založená cirkev Pánova a ten istý Duch, ktorý pôsobil na prvé Letnice neprestal pôsobiť na srdcia a duše ľudí. Zapaľoval aj naďalej ohňom pravej viery srdcia ľudí, privádzal ich k Ježišovi Kristovi, dával silu a odvahu viery k Jeho vyznávaniu v tomto svete, ale aj k novému životu viery a k službe pre Božie kráľovstvo. Tak, ako horeli ohňom viery pri Jeho zoslaní srdcia učeníkov a tých, ktorí prijali Ježišov Krst, tak horeli ohňom viery aj srdcia reformátorov a potom tisíce nasledovníkov Kristových a stúpencov Lutherových, Melanchtonových a ďalších stúpencov reformácie. Všetci spoločne vyznávali a s nami vyznávame aj my dnes, že Ježiš Kristus je Pán a Hlava cirkvi. Vyjadrené apoštolským slovom svedčíme: „Aj Pánom, aj Kristom učinil Boh toho Ježiša, ktorého ste vy (židia) ukrižovali“. (Sk 2, 36)
Duch Svätý, ktorý urobil z klátivého Petra smelého apoštola, ten urobil z neznámeho baníckeho syna a mnícha augustiniánskeho kláštora smelého vyznávača, horlivého kazateľa a odvážneho reformátora cirkvi, ktorá bola zdeformovaná mnohými ľudskými názormi a úpadkovými prejavmi v hlave – vo vedení, aj v údoch.
Reformácia cirkvi bola v podstate už dlho žiadaná a očakávaná a práve Lutherovo vystúpenie sa stalo ohňom, ktorý na jednej strane spaľoval nepravú zbožnosť a pomýlené praktiky stredovekej cirkvi a na druhej strane odkrýval posolstvo čistého evanjelia.
Reformácia nebola snahou o založenie nejakej inej cirkvi, ale dielom obnovy a opravy tej, ktorá tu bola od počiatku, od jej vzniku pri zoslaní Ducha Svätého apoštolom. Bola očistením – „obmytím“ Duchom Svätým „nevesty Kristovej“, ktorá mala a má zostať stále nevestou Kristovou „bez poškvrny a vrásky a čohokoľvek podobného“.
Reformácia bola prostriedkom obnovy cirkvi tým, že cirkev opäť postavila na pravý apoštolský základ. Preto vedome nechcela stáť na ľuďoch a ľudskej filozofii a „múdrosti“, ale na „Skale vekov“, ktorou je jedine Pán Ježiš Kristus.
Lutherova reformácia nebola revolúciou, nepoužívala žiadne násilie pri svojom šírení a násilie vo veciach viery odmietala. Vedome túžila po pokoji a preto reformátori použili na obnovu cirkvi len a výlučne Kristove „zbrane“, ktorými sú slovo Božie a sviatosti. To sú zbrane vpravde mierové. Nepoužívala ani štátnu alebo vojenskú moc, alebo moc peňazí a ani inkvizíciu.
Dnešný deň Pamiatky reformácie nie je však len spomienkou na nejaké mimoriadne historické udalosti, spomienkou na Lutherovo „kladivo“ ktorým „pribil 95 výpovedí proti odpustkom na dvere chrámu vo Wittenbergu“, ktoré by malo pripomínať akýsi „výstrel z Auróry a útok na Zimný palác“ alebo ktorékoľvek iné udalosti, ktoré poznáme z priebehu jej šírenia a bohatých dejín. Nejde nám iba o spomienku.
Chceme zasvätiť tento deň ako taký, ktorý nás volá k obnove viery v Ježiša ako Pána cirkvi a nášho Pána a to prostriedkami milosti Ducha Svätého, predovšetkým slovom Božím.
Pamiatka reformácie nás zaväzuje k tomu, aby sme boli:
1. cirkvou Ducha
2. soľou zeme
3. oázou pokoja
1. Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Slová evanjelia Markovho, ktoré sme vypočuli sú oslovením každého pokrsteného v meno Ježiša Krista. Je v nich vyjadrené to, čím sme a čím máme byť, aby sme sa nestali „soľou, ktorá stratí chuť“. (Mt 5, 13)
V Pánovom evanjelia sú zdôraznené dve slová: „Oheň a soľ“! Čo má spoločné oheň a soľ?
My, dnešní kresťania v nich na prvý pohľad možno nevidíme žiaden súvis a dá sa tomu rozumieť. Ale poslucháči Pána Ježiša a prvé generácie kresťanov až do času, kým stál jeruzalemský chrám v ktorom boli prinášané spaľované obete zvierat ako forma bohoslužby v nich iste videli a cítili jasný, prirodzený a úzky súvis.
Pri spaľovaných obetiach bol potrebný oheň. Len dokonale spálená obeť bola považovaná za pravú obeť. Predtým však bola každá obeť osolená, aby nadobudla príjemnú chuť. Preto boli obidve veci – oheň i soľ nielen potrebné, ale aj posvätné. Bez ohňa a soli nebolo na pôde SZ pravej obete.
My pri slovách Pánových o ohni myslíme aj na iné Jeho slová, ktoré povedal o svojom poslaní a o svojej obeti: „Oheň som prišiel hodiť na svet. Kiež by už horel“. (L 12, 49)
Pre nás je jedinou pravou a dokonalou obeťou Ježišova obeť na kríži za nás a novou a pravou bohoslužbou je viera v túto Jeho obeť. Túto vieru však človek nemá sám zo seba, ani zo svojho rozumu, ale je darom Ducha Svätého. Duch Svätý, ktorý zostúpil v podobe ohnivých jazykov na učeníkov je Ten, ktorý vieru ľuďom dáva, On ju pôsobí, On ju zachováva a obnovuje.
Duch Svätý ako „oheň z hora“ pôsobil na srdcia a život apoštolov a potom tých, ktorí počuli ich kázeň a následne prijali Krst Svätý. Prijatie Krstu svätého znamenalo zanechania starej pohanskej i židovskej viery v rôzne obete. Krst Ježišov je „spálením“ starých ciest a spôsobov, odrieknutám sa diabla a jeho panstva a je súčasne začiatkom nového života v spoločenstve s Kristom Pánom. Tak sa to dialo pri apoštoloch, prvotnej cirkvi, ktorý o Krste učila ako o „výmene panstva“. A tak sa to dialo aj pri reformátoroch a aj pri všetkých prave veriacich. Tam, kde Duch Svätý pôsobí, tam musí „zhorieť“ každá ľudské povera, každá nepravá a falošná viera, ale aj tie rôzne „ľudské výmysly“, ako boli známe a preferované v stredovekej cirkvi.
Premáhanie hriechu v obnovenej cirkvi sa nedialo a nedeje vstupom do kláštorov a „oddelením sa“ od tohoto sveta, ako to chápal stredovek. Diabol pôsobil a pôsobí totiž všade, aj v kláštoroch. Jedinou zbraňou kresťana je každodenné pokánie a život z moci Ducha Svätého. Je síce pravda, že „ten starý nepriateľ by nás chcel zničiť “ i to, že „hrozná moc a klam, strašná je jeho zbraň“, ale odkaz reformácie nás potešuje v našom trvalom zápase s hriechom i diablom známou zvesťou: „slovíčko ho porazí“!
Bratia a sestry!
Byť verný reformačnému odkazu preto znamená zostať na takej ceste, kde sa čisto a jasne zvestuje evanjelium Kristovo, ktoré je „mocou Božou na spasenie každému veriacemu“. (R 1, 16) Ono „slovíčko“ je totiž slovo Božie skrze ktoré pôsobí moc Ducha Svätého. To je dôvod, prečo v našej cirkvi nestaviame ani dnes na vonkajšej moci, na lesku alebo prostriedkoch tohoto sveta.
Na druhej strane rozumieme aj dnešným medziľudským problémom, ľahostajnosti a násiliu ako „uhášanie ohňa Ducha Svätého“.
Deje sa tak vždy tam, kde ľudia slovo Božie opúšťajú, alebo ho podceňujú. Tam, kde sa dajú buď zastrašiť, alebo a najmä – kde sa boja „výsmechu“. Výsmechu zo strany sveta, že staviame a spoliehame sa na slovíčko, ktoré znie z úst vteleného a v betlehemskej maštaľke narodeného Dieťaťa, na slovo „toho tesára z Nazaretu“, na slovo trpiaceho a ukrižovaného „kráľa“, ktorý podľa nich je navždy pochovaný v hrobe. Výsmech bol a je silnou zbraňou aj dnešného ateizmu.
Chcem vás však povzbudiť: stojme na strane Toho, ktorý sa „z nebies vysmieva zemským kráľom a kniežatám, ktoré sa sa radia proti Hospodinu a proti Jeho Pomazanému“. (Ž 2) Preto aj dnes prosíme spolu s nábožným pevcom:
„Ó, príď, ó príď k nám, Oheň z neba, / a zažni vôkol celú zem, / nech naše duše iskrou z Teba,/ plameňom svätým planú len/ a mocnou túžbou, láskou vrelou/ za svojím prahnú Spasiteľom. (ESP 273, 3)
2. Bratia a sestry!
Pán Ježiš má pre nás aj ďalšie dôležité posolstvo, keď hovorí: „Vy ste soľ zeme“. Ak však soľ stratí chuť, čím ju osolíme?“
Ak oheň mal obeť spaľovať a tak obrazne „prinášať pred Hospodina, soľ mala úlohu dať obeti správu chuť a chrániť ju pred hnilobou, čiže ju konzervovať.
Cirkev a jej členovia nemajú podľahnúť rozkladu, ale životom viery majú svedčiť o pravých hodnotách. Evanjelium nemožno ničím nahradiť. Je radostnou nádejou pre každého z nás a pre každého človeka, keď stojíme zoči-voči moci hriechu, smrti a silám zániku.
Ak však sme soľou zeme, nie je to naša chvála. Je to svedectvo o Tom, ktorý nám prináša Božiu milosť a pôsobí aj v našich srdciach. To je hodnotenie samého Pána cirkvi. Pre nás je to záväzok, aby sme boli Jeho soľou v tomto svete.
Môže sa soľ znehodnotiť? Soľ sa znehodnotí a stratí svoju „chuť“, čiže účinok iba tak, ak sa zmieša z rôznymi prímesami iných prvkov, alebo látok. Ak tieto jednoducho prevážia a pôsobia inak, alebo priamo opak toho, čo soľ má pôsobiť. Tie prímesy nemajú žiadne spoločné vlastnosti so soľou a môžu byť priamo škodlivé.
Niet nič smutnejšie, ak sa kresťan, alebo cirkev spreneverí svojmu poslaniu, ak splynie s týmto svetom a ak podľahne jeho vplyvu. Preto bola a je dôležité očista, čiže reformácia cirkvi, aby bola opäť „soľou zeme“. Tento vplyv dnešného postmoderného sveta, jeho myslenie a spôsoby je opäť prítomný a preto nám Pán cirkvi pripomína: Vy ste soľ zeme. Majte v sebe soľ! Majte v sebe môjho Ducha!
3.Bratia a sestry!
Pán Ježiš prišiel, aby sme „život mali a hojne mali“. Aj úlohou Jeho cirkvi je chrániť život a „tvoriť pokoj“. Preto Ježiš svojim učeníkom povedal: „Majte v sebe soľ a žite v pokoji“. Úlohou cirkvi bolo a zostáva šíriť pokoj Kristov v tomto svete, chrániť svet a ľudí pred sebazničením zvesťou pokoja. Preto má stále znieť vo svete tá istá zvesť, ako ju ohlasovali anjeli už pri narodení Pána: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“.
Bolo veľkým omylom a v podstate tragédiou, keď stredoveká cirkev chcela umlčať hlas evanjelia i jeho nositeľov hrubou silou, prenasledovaním a otvoreným bojom, čo trvalo na Slovensku od príchodu reformácie viac ako 250 rokov až do vydania Tolerančného patentu v roku 1781.
Dôsledky protireformácie a prijatie spôsobov tohoto sveta znamenalo a znamená nielen rozdelenie cirkvi, ale aj oslabenia jej misijného poslania až do našej prítomnosti. Naším evanjelickým programom nie je a nemá byť nič iné, iba to čo Pán povedal svojím: „Majte v sebe soľ a žite v pokoji“. Svet sa sám zo seba nezmení a nedokáže zmeniť, len ak bude prijímať „soľ Kristovu“. Bez nej sa bude „búriť a vyhľadávať daromnosti“ (Ž 2), bude bojovať a ničiť.
To však nie je a nemôže byť cesta cirkvi. Preto je posolstvo evanjelia a tak i reformácie trvalo aktuálne a dôležité pre dnešok, aj budúcnosť. Tá patrí Tomu, ktorý je Alfa i Omega všetkého. On napokon zvíťazí! Amen
Pamiatka reformácie – Sobotište 2025 – Ľubomír Batka st.