Záverečné Haleluja!
Trojjediný Bože, Otče národov, Pane života i smrti!
Otvor nám aj dnes srdcia pre vanutie Tvojho Ducha a pre poznanie Tvojej moci, veľkosti a lásky. Povzbuď nás k odvahe viery prijať Tvoju milosť. Popraj nám, aby sme neboli jedinou časťou stvorenstva, ktoré Ťa nevie a nechce chváliť. Povzbuď nás, aby naše ústa a srdcia, telo i duša sa radovali v Tebe a oslavovali sme Ťa novou piesňou tu, a chválospevom verných v nebesiach. Amen
Ž 150:
„Haleluja!
Chváľte Boha v Jeho svätyni,
chváľte Ho na Jeho mocnej oblohe!
(2) Chváľte Ho pre Jeho hrdinské skutky,
chváľte Ho pre pre Jeho nesmiernu veľkosť!
(3) Chváľte Ho zvukom trúby,
chváľte Ho harfou, citarou!
(4) Chváľte Ho bubnom, všetky Jeho voje,
chváľte Ho strunami a fujarou!
(5) Chváľte Ho hlasným cimbalom!
Chváľte Ho zvučným cimbalom!
(6) Všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina!
Haleluja!
Hospodina a oslavujúci zbor zbožných!
Niekdajší generálny biskup našej cirkvi (J. Michalko) rozprával nám na teologickom kurze o svojich skúsenostiach z USA, kde kázal ako hosť aj v jednom černošskom zbore. Keďže nám ostatným v tom čase cestovanie na Západ nebolo dovolené, počúvali sme z veľkým záujmom jeho skúsenosti. Hovoril o tom, ako bola jeho kázeň prerušovaná aplauzom a súhlasnými výkrikmi typu: „Výborne kazateľ! Pokračuj!“ a podobne. Po rokoch som si preto so záujmom prečítal v našom EPST článok mladého farára z Nitry, ktorý bol v Amerike na študijnom pobyte a tiež navštívil „Černošské služby Božie“ . Tak znel nadpis jeho článku. Jeho skúsenosť bola podobná. Upútala ho spontánnosť prejavu veriacich v jednej tzv. slobodnej cirkvi. Bežným prejavom viery, radosti a zbožnosti v týchto zboroch je sólový i spoločný spev, tlieskanie, výkriky súhlasu, ale aj nesúhlasu, rytmická hudba i tanečné pohyby prítomných. Častým zvolaním je v kruhoch týchto temperamentných ľudí zvolanie: „Haleluja!“. Je to v takýchto tzv. charizmatických cirkvách zvolanie veľmi časté. V Nórsku, v Trontheime, kde je tiež takýto zbor a kostol, volajú domáci príslušnú ulicu: „Ulica Haleluja!“
Iste ste si všimli, že náš dnešný kázňový text zo Žalmu 150-ho sa tiež začína zvolaním: „Haleluja!“. Je to teda slovo a zvolanie biblické, hebrejského pôvodu a preklade znamená: „Chváľte Hospodina“! Často sa ozývala aj v bohoslužbe starého Izraela. Nájdeme ho najmä v žalmoch, ktoré – ako vieme – boli modlitbami ľudu SZ. Bolo prítomné v žalmoch najmä oslavných, ale aj ďakovných, kajúcich, či prosiacich. Ľud SZ mal žalmy rád a boli vo veľkej obľube. Podobne je to aj dnes. V našej cirkvi si najmä slávnostné bohoslužby bez spevu žalmu nevieme predstaviť. Podobne aj pohreby, kde majú žalmy smútočnú melódiu. Ale okrem toho sú žalmy v poetickej forme základom mnohých našich obľúbených piesní. Patrí k nim aj hymna našej cirkvi: Hrad prepevný! (Ž 46)
V tomto končiacom sa cirkevnom roku sme mohli počuť vyše 60 žalmov, ktoré nám v cirkvi poslúžili ako kázňový text. Dnes, v poslednú nedeľu cirkevného roku je to podobne a vypočuli sme posledný, 150-ty žalm, ktorý je v preklade Biblie nadpísaný ako „Záverečné Haleluja“. Je to veľmi príhodné slovo a výzva k nedeli večnosti: „Chváľte Hospodina“! Opakuje sa v tomto žalme spolu dvanásť krát. Je to dostatočný dôvod prijať túto výzvu: Chváľme Hospodina! Chváľme Ho preto:
1. všade
2. všetci
3. za všetko
Bratia a sestry, milé deti a mládež!
Chváľme Hospodina všade! Žalmista vyzýva všetkých k tomu, aby chválili s ním Pána Boha predovšetkým „v Jeho svätyni“. To znamená v chráme. Je pravdou, že bohoslužby v jeruzalemskom chráme boli veľmi pôsobivé. Nepatrilo k nim iba prinášanie obetí. Na ľudské oči pôsobila nádherná umelecká výzdoba a architektúra. Ničím vzácnym sa v chráme nešetrilo a bohatstvo bolo pastvou pre oči. Ale v chráme zneli aj pôsobivé spevy sólo spevákov a mohutný zbor levítov, ktorých pri speve sprevádzalo veľa hudobných nástrojov: trúby, harfy, citary, bubny, strunové i dychové nástroje rôzneho druhu. Znatelia bohoslužby starého Izraela hovoria dokonca o tom, že žalmy sa predvádzali v zdramatizovanej podobe, čiže veľmi názorne. Výnimkou dokonca nebol ani tanec.
Je to pre nás možno prekvapujúce a nečakané. My sme odchovaní naším 350 ročným Tranosciom (prípadne Spevníkom), s ktorým sa máme o krátky čas rozlúčiť. Jadro duchovných piesní – a bude to tak aj pri novom Evanjelickom spevníku – je vzaté z duchovného odkazu žalmov, ale aj z iných častí Písma svätého.
Tranoscius bol akousi „ľudovou Bibliou“. Starí a starší ľudia poznajú mnohé piesne naspamäť a cez ne aj samotné Božie slovo. Tí, ktorí opustili nábožné piesne, opustili často aj chrám Boží a tak aj Božie slovo. Samotná Biblia je síce v našich domácnostiach, ale číta sa máličko.
Preto je dnešná výzva naliehavá a trvalo aktuálna: „Chváľte Hospodina v jeho svätyni“! Mnohí hovoria: „Spievať môžem aj doma!“. Kiež by to tak bolo! Vieme, že v minulosti sa v našich domácnostiach skutočne spievalo veľa: ráno i večer, v nedele i vo sviatky, pred i po jedle, v trápení i v radosti. Žiaľ, to už je minulosť. Dnešný spôsob života v rodinách naše milé domáce pobožnosti zredukoval na minimum a často priamo zničil. Tam, kde vedľa chleba na stole ležal Spevník či Tranoscius, sú dnes noviny, alebo prázdne miesto. Chváliť Hospodina by sme mali všade, v kostole i v domácnostiach. Hluku a decibelov pribudlo z rádií a televízorov, ale spievajúcich kresťanských sŕdc a úst ubudlo.
Starozmluvného žalmistu inšpirovalo k spevu aj to, keď si všímal prírodu a svet okolo seba. „Ako mnoho je Tvojich diel, ó Hospodine! Všetky si múdro učinil, zem je plná Tvojho tvorstva“. (Ž 104, 24) Na inom mieste napísal: „Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo jeho rúk zvestuje obloha“. Nebeská obloha s tisícami hviezd ho inšpirovala k oslave Božej moci a slávy. Aj my buďme preto pozornejší a citlivo si všímajme tajomstvá zeme a prírody, pretože aj ona nás môže inšpirovať o oslave a vďake Hospodinu, že všetko múdro a dobre učinil pre človeka.
2. Bratia a sestry v Pánovi, milé deti a mládež!
Chváľme Hospodina všade a všetci! K tejto výzve nás inšpiruje aj iná výzva žalmistu, ktorá je veľmi konkrétna: „Chváľte Hospodina všetci Jeho anjeli; všetky Jeho voje, mesiac, hviezdy, hlbiny, kamenec, sneh, hmla, pahorky, vtáctvo, dobytok, všetky národy, sudcovia zeme, mládenci, panny, starci aj mládež. – Nech chvália meno Hospodina, ktoré jediné je vyvýšené“( Ž 148). Rovnako to môžeme vyjadriť slovom z dnešného textu: „Všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina“. Ž 150, 6)
Osobitne chcem zdôrazniť tie hlasy, ktoré sú zvlášť milé Pánu Bohu i nám. Sú to naše deti a naša mládež. Nemajú chýbať v tom veľkom spoločenstve svetového a univerzálneho orchestra. Samozrejme, Pánu Bohu sú milé všetky naše hlasy.
Dnes sa môžeme pozrieť aj do vnútra nášho organa, ktorý sa začína opravovať. Na chóruse sú už porozkladané mnohé píšťaly, ktoré sa budú renovovať a konzervovať: maličké – i veľké, cínové i drevené. Je to obraz cirkvi, kde každá píšťala má iný zvuk a hlas. Mnohé sa podobajú tým hudobným nástrojom spomínaným v dnešnom žalme. Tak je aj cirkev spoločenstvo všetkých pokrstených, kde má každý svoje miesto. Kiež by tých hrajúcich a znejúcich živých píšťal a píšťaliek bolo v našom spoločenstve čím viac. Duch Svätý všetkých nás chce povolať, zhromaždiť, osvietiť i posvätiť k oslave Hospodina.
3. Bratia a sestry!
Možno sa niekto v duchu spýta: Za čo máme všetci ďakovať?
Cirkevný rok, ktorý nám bol darovaný a ktorý sme prežili nám pripomenul bohatstvo darov Božej dobroty a milosti. Za to množstvo dobrých darov, duchovných i telesných, ktorými nás všetkých požehnal. Tiež za to, že nás neskúšal nad naše možnosti a potom za pomoc, keď bol s nami v našich zápasoch a skúškach.
Žalmista hovorí: „Chváľte Ho pre Jeho hrdinské skutky, chváľte Ho pre Jeho nesmiernu veľkosť“. Izrael videl Božiu milosť a pomoc v skutkoch vyslobodenia z egyptského otroctva. V cudzine si Hospodin sformoval svoj ľud, ktorý potom vyviedol mocnou ruky a prijal zmluvou za svoj vlastný a vyvolený ľud, ktorému dal veľké zasľúbenia i veľké úlohy. To všetko viedlo Izrael k chvále.
My ako ľud Novej zmluvy sme obdarení víťazstvom nášho Pána a Jeho veľkými zasľúbeniami. Sme ľudom Božím a dedičmi nebeskej vlasti a večného života. Preto svätíme dnes nedeľu večnosti, ktorá nám našu slávnu budúcnosť od Pána pripomína.
Nech teda zneje za to aj z našich úst a sŕdc radostné: „Haleluja! – Chváľme Pána“! S nádejou, s piesňami a všetkými „nástrojmi“, obsiahnutými v organe, pripravujeme sa na príchod nebeského Ženícha našich duší, Pána Ježiša Krista. Spievajme dnes, spievajme všade a všetci. „Všetko čo dýcha, nech chváli Hospodina“! Haleluja! Amen.
Nedeľa večnosti – Sobotište – Ľubomír Batka st.
Kázeň z osobného archívu, keď bol generálne opravovaný organ.
OsA 92/25