Stojme verne v službe evanjelia!
Vernosti, vernosti
daj, Bože z milosti –
vernosti i v mále,
tak žiť Tebe k chvále.
Z mála ku veľdielu
priprav dušu celú
vierou nás roznecuj,
národ náš posväcuj! Amen (M.R.)
1 Kor 9, 16 – 23:
„Lebo keď kážem evanjelium, to nie je chválou pre mňa, to je moja povinnosť; beda by mi bolo, keby som nekázal evanjelium. (17) Lebo mám odmenu len vtedy, keď to činím dobrovoľne, ale ak nedobrovoľne, bolo i to zverené len ako úrad. (18) Akú odmenu mám teda? Že keď kážem evanjelium, predkladám ho bezplatne, aby som nevyužil svoje právo pri evanjeliu. (19) Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal. (20) Bol som Židom Žid, aby som Židov získal; tým, čo sú pod zákonom, bol som aj ja ako pod zákonom, hoci nie som pod zákonom, aby som získal tých, čo sú pod zákonom; (21) Tým, čo sú bez zákona, bol som ako bez zákona; hoci nie som bez zákona Božieho, keďže som pod zákonom Kristovým, aby som získal tých, čo sú bez zákona; (22) slabým bol som slabý, aby som slabých získal; všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu. (23) A to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom“. Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
V dnešný sviatok apoštolov Petra a Pavla si na úvod pripomeňme, čo učí a hovorí 21. článok nášho Augsburského vierovyznania o úcte k svätým: „O úcte k svätým učíme, že si svätých máme pripomínať, aby sme tým posilnili našu vieru, keď vidíme ako dosiahli milosť a ako im pomohla viera. Okrem toho si máme z ich dobrých skutkov vziať príklad každý vo svojom povolaní“.
Keď si tento článok pripomíname, robíme tak preto, lebo je nepochybné, že Petrova i Pavlova apoštolská práca zostáva pre celú cirkev veľmi poučnou kapitolou. Rovnako aj ich osobný príklad viery, nádeje a lásky a ich osobnej statočnosti je pomocou k tomu, aby sme sa aj my posilnili vo viere pohľadom na to, ako oni dosiahli milosť pred Pánom Bohom a aby sme videli, čo znamená a prináša kresťanská viera pre život.
Napokon môže každý kresťan nájsť v ich živote dostatok inšpirujúcich podnetov ku skutkom lásky a k preukazovaniu kresťanského konania. Nesmieme totiž zabúdať na to, že hoci nie sme a nebudeme všetci duchovnými pastiermi cirkvi, predsa sme všetci „povolaná Boží a svätí“. Všetci sme „kráľovským kňazstvom a svätým Božím ľuďom“. (1 Pt)
Z tohoto poznania o našom vyvolení a vyznačení v Krste svätom vyplývajú naše povinnosti ako kresťanov a tak aj naše poslanie. Službu evanjelia iste potrebuje aj dnešný človek a dnešný svet. Ešte aj ten, kto popiera existenciu Pána Boha, chce žiť z darov Jeho svätého Ducha. To je dostatočný dôvod – okrem iných – aby sme za príkladom Petra a Pavla počuli a prijali oslovenie dnešného sviatku:
Stojme verne v službe evanjelia!
1. Je to naša najsvätejšia povinnosť
2. Nech nás zdobí pokorná poslušnosť
3. Na Pánovej odmene majme dosť
1.Bratia a sestry v Pánovi!
Dnešné svedectvo Písma svätého je z pera apoštola Pavla. Toho apoštola, ktorý predtým „nadmieru prenasledoval a nivočil cirkev Božiu“ (Gal 1, 13). Priznáva aj to, že bol ako mládenček pri kameňovaní Štefana a strážil šaty tých, čo ho kameňovali.
Možno nás to všetko dnes prekvapí a zarazí a povieme si: Takého človeka si máme pripomínať a nasledovať? Iste ani on sám si v mladosti nevedel predstaviť a nepomyslel na to, že bude stáť v apoštolskej službe a bude splácať dlh Pánovej milosti a lásky. A predsa je to ten istý človek, neskôr verný apoštol, ktorý vyznáva: „Na mne prvom dokázal všetku svoju zhovievavosť“.
Apoštol Pavol nie je sám a prvý ospravedlnený hriešnik. Nejde o poradie, ale o skutočné poznanie, že aj on prijal „milosť nad milosť“ a napokon mohol vyznať: „Z milosti Božej som to, čo som a Jeho milosť nebola pri mne daromná“.
Aj apoštol Peter poznal tú istú Božiu milosť, keď pri Cezarei Filipovej najskôr vyznal o Ježišovi : „Ty si Kristus, Syn Boha živého“ a bol povolaný za apoštola. Smel byť na hore premenenia, bol prítomný pri ustanovení Pánovej večere, ale napokon tri krát zaprel Pána. Len z milosti mohol napokon zložiť pri Genezaretskom jazere úspešný reparát a prijať nanovo poverenie: „Pas moje ovečky, pas mojich baránkov“ a napokon predsa len „utvrdzovať svojich bratov vo viere“.
Tak sa obaja stali „vyvolenou Božou nádobou“ a mohli niesť a hlásať evanjelium medzi Židmi i pohanmi. Napokon apoštol Pavol v liste kresťanom do Korintu vyznáva: „Lebo keď kážem evanjelium, to nie je chválou pre mňa, to je moja povinnosť; beda by mi bolo, keby som nekázal evanjelium“.
Bratia a sestry v Pánu!
Vieme, ako nepekne to znie, keď sa o niekom povie: Robí to iba z povinnosti! Lenže apoštol Pavol vie, že „evanjelium je mocou Božou na spasenie každému veriacemu“ ( R 1, 16) Vie, že pre jeho predchádzajúce blúdenie je jeho služba veľké právo a najmä vie a pozná hodnotu evanjelia ako daru milosti pre všetkých ľudí. Je to pre neho najsvätejšia povinnosť a takou má byť aj jeho hlásanie aj pre nás.
Podmienkou jeho hlásania a apoštolskej služby nie je naša kvalita, naše vzdelanie, naša mienka, naše názory a naša dobrá vôľa. Jeho hodnota je veľká a je ponúknutá Pánom Bohom všetkému ľudu, všetkým národom a generáciám a aj pre nás je to tá najsvätejšia povinnosť. Preto chceme stáť na pravom apoštolskom základe cirkvi aj dnes a uvedomujúc si jeho hodnotu vyznávame: Beda by nám bolo, keby sme nekázali evanjelium! Previnili by sme sa voči Pánovi cirkvi, voči sebe i našim blížnym. Preto za príkladom apoštolov stojme verne v Pánovej službe vhod, nevhod.
2. Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
V apoštolskej službe stáli verne aj ďalšie generácie ľudu Božieho. Nie vždy a nie všetci kresťania sa dokázali vernými v tejto náročnej službe slova, alebo života. Ale vždy Pán povolal takých, ktorí sa dokázali v službe evanjelia vernými.
Môžme pripomenúť vernú službu a pokornú poslušnosť dvoch gréckych bratov z Tesaloník, ktorí v 9. storočí prišli zo svojej otčiny k naším predkom v tej istej službe, kde predtým prišiel apoštol Pavel ku Grékom. Poznáme pomerne podrobne ich životné cesty a osobné obdarovania a môžeme povedať aj s odstupom temer tisíc dvesto rokov, že pred cisárom Michalom III. vyznali, že napriek únave a telesnej slabosti Konštantína zverenú úlohu misie na Veľkej Morave ochotne prijímajú. Svoju vieru dokázali aj oni poslušnosťou a misiu chápali ako svoju svätú povinnosť.
Vieru ako poslušnosť Hospodinu prejavil už Abrahám a po ňom celý oblak svedkov SZ i NZ. Slovami apoštola Pavla vyznávali mnohí: „Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal“.
Preto bol Pavel: „Židom Žid a Grékom Grék.“. K tým, „čo boli pod zákonom Mojžišovým sa dokázal priblížiť cez slovo zákona, hoci nebol pod zákonom. K tým, „čo sú bez zákona, bol ako bez zákona, hoci sám nebol bez zákona Kristovho“. „Slabým bol slabý, aby slabých získal“; všetkým bol som všetko, aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu“. Tým apoštol povedal, že sa nad nikoho nepovyšoval a nebol žiadostivý márnej chvály, ale dokázal poznať a uznať hodnotu a dôstojnosť každého človeka.
Nedávno ma pred obchodom pozdravil mladší muž a prihovoril sa mi otázkou, či ho poznám. Musel som po pravde povedať, že nie. – Povedal: „Vy ste ma pred devätnástimi rokmi sobášili. Povedal som vám, že som ateista, ale vy ste sa nepovyšovali a povedali ste mi: Každý človek má nejakú vieru. Vy veríte, že Boh nie je, ja verím inak. – Ide o to, aby ste sa v manželstve vzájomne tolerovali a mali radi. Dodnes si to pamätám“. Musím povedať, že ma to nielen milo prekvapilo, ale aj potešilo.
Bratia a sestry v Pánovi!
Nie je jednoduché zvestovať pravdu evanjelia, ako to dokázal Majster Ján Hus a byť verný aj vtedy, ak sa stretáme s nepriateľským postojom a odmietnutím. Myslíme v tomto čase na jeho mučenícku smrť v roku 1415 (6. júla) a jeho odkaz vernosti Pánovi vo viere a láske. I keď sa dnes menom „husita“ označuje skôr bojovník so zbraňou v ruke, Husov odkaz je iný. Chcel čistú cirkev bez poškvrny a vrásky a hľadal vernosť pravde. S Pavlom vyznával: „A to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spolúčastníkom“. Boj bol jeho nasledovníkom vnútený.
3. Bratia a sestry v Pánovi!
Realizmus viery je aj v tom, že viera vie a vidí, že aj keď chceme slúžiť všetkým našou pokornou poslušnosťou, nie všetkých ľudí oslovíme a privedieme k spaseniu. Evanjelium patrí všetkému stvoreniu, ale nie všetci uverili apoštolom, alebo vierozvestom či kazateľom.
Dnes hovoríme aj o vašej službe, ktorú konáte v cirkvi, ale aj vo vašich rodinách. Je to nielen praktická služby, ale aj služba všetkým domácim príkladom vernosti a stálosti vo viere. To, čo skúsili apoštolovia, skusujeme v rozličnej miere všetci. Spoznávame náročnosť tejto služby evanjelia, ktorá je naša svätá povinnosť, je určená všetkým, i tým, o ktorých možno vieme, že veria dnes inak a v iné hodnoty ako my.
Akú odmenu máme a môžeme očakávať za svedeckú službu evanjelia? Vidíme a poznáme mnohých sklamaných, preťažených i rezignujúcich služobníkov, ktorí celé roky na rozličných postoch bez nároku na odmenu konali rozličnú službu. Odmena v cirkvi býva skôr symbolická, neraz chýba aj slovo pochvaly a vďaky.
Čo budeme mať za to, alebo z toho, že stojíme verne v službe evanjelia? – pýtate sa možno niekedy aj vy, ako rodičia, presbyteri a služobníci cirkvi. Apoštolom bolo odmenou už to, že vedeli o hodnote Božej milosti v tom, že smeli slúžiť Pánovi Ježišovi Kristovi vernosťou a poslušnosťou, totiž že boli uznaní za hodných privádzať svojich blížnych ku spaseniu.
Apoštolské povzbudenie viďme aj my všetci jednak v dare milosti byť spoluúčastníkmi služby Pánovej a potom v Jeho zasľúbení: „Vaša odmena hojná je v nebesiach“. Na Pánovej odmene majme dosť. Trpezlivo čakajme na naplnenie tohoto sľubu, ktorý je sľubom verného Pána o trvalom a večnom pokoji, láske a radosti v Jeho kráľovstve. Amen
2. nedeľa po Svätej Trojici – sviatok apoštolov Petra a Pavla.
Ľubomír Batka st.