Chrám – ambulancia lásky
Suspírium:
Drahý Spasiteľu Ježiši Kriste, posilňuj nás mocou Svätého Ducha, aby sme milovali svoju drahú cirkev, zotrvávali na pravom apoštolskom základe, vytvárali živé spoločenstvo sestier i bratov, rozhodovali sa vždy pre Teba, svojho duchovného Vodcu, Pastiera, Spasiteľa. – Haleluja!
Sk 2, 42: „Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách“. Amen
Bohumilí kresťania, milé sestry a bratia v Kristu, Pánovi!
Nech Božie požehnanie, milosť a láska stanú sa duchovnými darmi pre všetkých, ktorí sme sa tu zhromaždili v mene Pánovom, aby sme sa Božím slovom posilnili v láske k cirkvi, k jej učeniu i v láske k spoločenstvu sestier a bratov!
Ďakujeme Pánu Bohu, zvrchovanému kormidelníkovi dejín a behu času, že vytvoril vhodné podmienky k obživeniu cirkvi i možnosti kontaktov medzi cirkvami. Sme potešení, že sme mohli prísť medzi vás, drahí moravskí bratia a sestry práve po trase náboženského prejavu, lebo sme presvedčení o tom, že takéto duchovné stretania obapolne obohacujú, osviežujú zbožnosť, osvecujú zložitosť problémov v cirkvi, v národe, vnášajú pravdivé informácie a dovoľujú počuť tlkot srdca tých, čo si uvedomujú, že patria k sebe.
Súčasná doba je veľmi zložitá. Plná najrozličnejších informácií, odvážnych modelov usporiadania modernej spoločnosti. Do nášho vedomia prudko vstúpili nové osobnosti, noví vodcovia s novými myšlienkami pre nás i prekvapivými. Dostali sme sa do búrlivého obdobia duchovného kvasenia, podobáme sa moreplavcom na rozvlnenom oceáne, ktorí v neľútostnej búrke len s najväčšou námahou sú schopní udržať loď pred utonutím a to niekedy i za cenu straty smeru.
Takýmto napätiam a tlakom nie sme ušetrení ani my, príslušníci cirkvi a to najmä vtedy, keď naplno nedoceňujeme jej význam, ale ju zaradujeme len do kategórie upozorňujúcej na vzdialenú budúcnosť, alebo na slávnostné okamihy sviatočných dní.
Cirkev však má oveľa významnejšie poslanie. Sprevádza ľudí od kolísky až po hrob. Stáva sa programom duchovna, bezpečnou, spoľahlivou cestou, svetlom, povzbudením i nádejou. Je len potrebné objavovať v cirkvi jej hodnoty. Znovu a znovu za príkladom zlatokopov dolovať, oddeľovať hlušinu od zlatých žíl. Na základe Božieho slova i velebných sviatostí nadobúdať vyššiu kvalitu duchovného poznania. Tým aj väčšiu možnosť náboženského požehnania.
Sme potešení, keď môžeme zo Skutkov apoštolských priblížiť si obraz prvotnej cirkvi. Nazrieť do jej počiatkov ako sa formovala, akými prostriedkami bojovala proti neľútostným lakom zo strany urazeného židovstva i brutálneho pohanstva. Čím dokázali prvotní kresťania posilniť svoju cirkevnú príslušnosť, ako vedeli prakticky sa vyrovnávať s mnohými nebezpečenstvami siahajúcimi až po ohrozenie života. Odpoveď sme našli v slovách prečítaného textu. Na jeho základe môžeme aj my prehlásiť:
Cirkev sa stane pre nás požehnaním vtedy, keď:
- zotrváme v apoštolskom učení a
- v živom spoločenstve sestier a bratov
Ak nejaká duchovná ustanovizeň chce sa prezentovať, dokonca si nárokuje programové umiestnenie, dôveru obyvateľstva, musí mať svoj ideový základ. Také myšlienky, ktoré vzbudzujú pozornosť i rozhodnutie osvojenia. Cirkev dostala neoceniteľného lídra v osobnosti Božieho Syna, Spasiteľa Ježiša Krista. On vstúpil do sveta ako nový fenomén náboženského poznania, ako naplnenie Božích zasľúbení o novom usporiadaní vzťahov medzi nebom a zemou a novej nádeji pre jednotlivca i celé ľudstvo v tak dôležitej oblasti akou je záchrana pre skazou a možnosť dostať sa pred Božiu tvár.
Cirkev hneď na začiatku správne vyštartovala do ťažkých, vyčerpávajúcich bojov, lebo plne dôverovala umučenému, vzkriesenému i oslávenému Pánovi Ježišovi Kristovi. V Ňom našla všetky hodnoty schopné riešiť i najzložitejšie problémy.Ježiš Kristus prenikol do života ako nový úsvit rána zaručujúci krásny deň. Túto známosť o Ježišovi Kristovi prijímali prostredníctvom Jeho hodnoverných svedkov, apoštolov, ktorí s nadšením, húževnatosťou i obdivuhodnou silou otvárali nový vek, nový eón dejín ľudstva i dejín spásy.
Tento strhujúci duchovný obsah apoštolských vyznávačov sa premieňal na odhodlané vyznanie mnohých členov cirkvi. Dostávali duchovnú silu, pevnosť náboženského prejavu,lebo vedeli komu uverili. Dostali cez apoštolov príťažlivý zdroj náboženského poznania, kde Pán Kristus, jeho evanjelium, burcovali k premáhaniu zla, hriešnosti, k osvojovaniu si tých atribútov, ktoré kresťanstvo z Krista vnieslo do každodennosti a to najmä zbavenie sa strachu z božstva, ba dôveryplné odovzdanie sa Pánu Bohu v každej situácii.
Prvotná cirkev bola hneď od začiatku silná preto, lebo budovala na apoštolskom učení. Pevne stála na Ježišovi Kristovi a Jeho evanjeliu. To je dôležitý odkaz aj pre nás, súčasných kresťanov prekonávajúcich mnohé napätia, vyčerpanosť z predchádzajúcich desaťročí i zložitosť súčasného diania. Cirkev ak má slúžiť, musí mať pevnú ideovú koncepciu. Musí dávať ľuďom povzbudenie, správnu duchovnú orientáciu, potešenie i nádej. Cirkev takého charizmy vlastní a je ochotná ich so štedrosťou odovzdať všetkým, ktorí o to majú záujem. Preto by sme sa mali i my s väčšou dôverou k duchovnej matke vinúť, lebo nám poskytuje ochranu, útočisko i silu, ak rešpektujeme jej vnútornú štruktúru a stojíme na apoštolskom učení.
Prijímajme vzácne poklady tak, ako naši predkovia, zbožní otcovia i matky. Vážme si to, čo v svojej cirkvi máme. Nedajme sa pomýliť rozličným novátorom viery. Ľuďom, ktorí by chceli modernizovať cirkev takým spôsobom, že jej vyoperujú to najcennejšie čo má, osobnosť Pána Krista, evanjelium i sviatosti a nahradia to trblietavou bižutériou, efektami pochybných uzdravovateľov a šarlatánov. Dnes vyšlo do sveta i v našej spoločnosti veľa falošných prorokov. Ľudí, vyhlasujúcich o sebe, že majú mandát Božieho poverenia. V skutočnosti sú to rafinovaní podvodníci usilujúci o finančný zisk, alebo dezorientáciu zbožných. Cirkev môže účinne preniknúť do duchovnej obrody a stať sa požehnaním pre mnohých. Pre všetkých, čo stoja verne v apoštolskom učení a usilujú o živé spoločenstvo svojich členov.
2. Spoločenstvo sa stalo základným faktorom dynamického rozvoja prvotnej cirkvi. Ľudia po prijatí Pána Krista do srdca túžili dostať sa čím bližšie k srdciam tých, čo mali rovnakú vieru i lásku k Spasiteľovi. Bolo skutočným prekvapením a dokumentom rodiaceho sa kresťanstva, keď členovia cirkvi ako jedna duša a jedno srdce reprezentovali nový náboženský pohyb, kresťanské hnutie. Spoločenstvo patrí k základným znakom človečenstva. K nevyhnutným prejavom zbožnosti. To dobre vedelo i predchádzajúce ateistické vedenie, preto sa všemožne snažilo izolovať veriacich. Vytvárať medzi nimi bariéry. Mnohý pod hrozbou straty zamestnania zabraňovali vstup do chrámu, účasť na službách Božích. Úpadok cirkvi sa stal viditeľným, lebo sa zúžilo spoločenstvo veriacich. Mnohí sa odkotúľali od pahreby ako uhlíky a skôr-neskôr vyhasli.
Preto v súčasnosti je jednou z najdôležitejších úloh cirkvi obnovovať a upevňovať spoločenstvo. Umožňovať, aby sa ľudia nábožensky cítiaci videli nielen občas, ale vstúpili do kontaktu. Odovzdávali si svoje skúsenosti viery i svoje osobné i rodinné problémy ako svojim blízkym, chápajúcim i pomáhajúcim. Spoločenstvo je jedným zo základných prejavov živej cirkvi a živých cirkevníkov. Ak sa stráca túžba po spoločenstve, znamená to dokázateľný úpadok zbožnosti. Ak táto túžba narastá a sa i prakticky prejavuje, je to dokument zdravia a požehnania, dôkaz, že Svätý Duch intenzívne medzi nami pracuje.
Drahé sestry, milí bratia!
Prišli sme medzi vás ako svoji k svojim. Ako ľudia, ktorí po linke zbožnosti hľadáme pevnú pôdu pod nohami, správnu duchovnú orientáciu. Sme presvedčení o tom, že cirkev ani dnes nestratila zo svojej dôležitosti. Môže sa stať inšpiračným zdrojom pre každého jej člena. Je tomu tak preto, lebo Hlava cirkvi, náš drahý Spasiteľ je „ten istý včera, dnes i naveky“. Pôjde len o tom, aby sa aj pre nás cirkev stala iniciátorkou dobra, pokoja, ukazovateľkou správnej cesty. Bude tomu tak vtedy, keď si osvojíme prax prvotných kresťanov. Ak zotrváme v apoštolskom učení a v živom spoločenstve sestier a bratov. Daj to, Pane Bože! Haleluja!
Kázeň povedal ev.farár častkovský Braňo Kolény v IX. nedeľu po Sv. Trojici 1992 v Prusinoviciach na Morave.
Hlavnú myšlienku: poučme sa z prazboru – adresoval domácim viery, v CZ, kde pôsobil niekedy slovenský farár D. Sloboda, ktorého pamiatku si častkovskí a domáci pripomenuli nad jeho hrobom.