Deti patria do Ježišovho i nášho náručia
Mt 19, 13- 15:
„Vtedy prinášali k Nemu dietky, aby kládol ruky na ne a modlil sa. Ale učeníci im dohovárali. (14) Ježiš však riekol: Nechajte dietky a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takých je kráľovstvo nebeské. (15) I skladal ruky na ne a odišiel odtiaľ.“ Amen
Milé sestry a bratia, milí rodičia a deti!
Navzájom si želáme, aby bol nový školský rok ktorý začíname požehnaný, aby bol úspešný pre deti a školskú mládež i pre všetkých, ktorí majú s jeho realizáciou svoje nezastupiteľné úlohy a povinnosti. Myslím tým najmä na rodinu a školu, na rodičov i učiteľov, vychovávateľov i starých rodičov, katechétov i zborových farárov.
Kadiaľ vedie cesta k úspešnému a požehnanému školskému roku, k správnej a dobrej výchove a výučbe? Vynechám notoricky známe veci a úlohy s reformou školstva a jeho financovaním. Tie sú dôležité, ale nie jediné a najdôležitejšie. Keby bol systém školstva akokoľvek dobre premyslený a funkčný a dokonca aj učitelia primerane ohodnotení, nemuselo by to ešte znamenať, že škola dá deťom to, čo je skutočne dôležité a správne.
Vždy išlo a pôjde o „ducha školy“, o duchovné myslenie a mravné konanie človeka. Ako kresťania vyznávame a sme presvedčení, že cesta k úspechu vo vzdelávaní a k požehnanému a šťastnému životu ľudí vedie cez Božie detinstvo. Cez vykúpenie človeka Pánom Ježišom Kristom, naším Spasiteľom. Božie detinstvo má zasľúbenie od Pána pre tento i budúci život.
Ježiš Kristus nám dnes hovorí známe slová, ktoré zazneli zrejme už pri našom duchovnom znovuzrodení „z vody a z Ducha“, pri našom svätom Krste: „Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im…“. K tejto výzve pripája Pán svoje požehnanie a zasľúbenie: „…lebo takých je kráľovstvo nebeské“. To značí takých, ktorí patria Jemu ako Kráľovi a Pánovi tohoto kráľovstva.
Z Písma svätého vieme, že Pán Boh si želá, aby sme Mu ako Jeho stvorenstvo patrili už tu v časnosti a potom aj vo večnosti. Pán Boh nechce smrť človeka, ale chce, aby sme sa k Nemu obrátili a dôverovali Mu. Naše obrátenie k Nemu znamená odvrátenie sa od každého zla a hriechu a je priklonením sa k Nemu, k Jeho otvorenému náručiu. Pán Ježiš to povedal aj v známych slovách: „Ja som prišiel, aby ste život mali a hojne mali“. Jeho ponukou je teda požehnanie života, dar kvality života už tu v časnosti. Preto On život vždy chránil, zachovával a dával mu plný rozmer. Kultúra smrti tohoto sveta nie je Boží program, ale program diabla a ním zvedeného človeka, alebo ľudí.
My veríme, že Pán je skutočne „cesta, pravda a život“. Tam, kde On kladie na nás svoje ruky a dáva do nášho ducha svojho Ducha Svätého, tam je príchod nového života, pravej slobody, radosti a pokoja. Toto sú totiž hodnoty Jeho kráľovstva, ktoré nám otvára, ponúka a dáva.
Pohľad do histórie a do minulosti nám môže pomôcť otvoriť oči a uvidieť tú skutočnosť, že tí, čo patrili Kristu, stali sa požehnaním nielen pre svojich najbližších, ale aj pre svojich súčasníkov, pre spoločnosť, alebo vlasť, a aj pre budúce generácie. Z ich viery, z ich Božieho detinstva a služby žijeme aj my až dodnes. O významných osobnostiach pokrstených a vychovaných v našej cirkvi by sme mohli hovoriť naozaj dlho a mnoho.
Ale aj ich život sa začínal práve poslušnosťou tých, ktorí počuli a prijali Pánovo slovo: „Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im“. Ak nám dnes často chýbajú skutočné osobnosti a mravne vysoko stojaci ľudia v spoločnosti a azda aj v cirkvi, je to upozornenie na to, že mnohým deťom bolo rôznym spôsobom bránené prichádzať k Ježišovi, že mnohí nepoznali Jeho lásku, dotyk Jeho rúk a nepočuli tlkot Jeho srdca, ktoré bije pre nás.
Milí priatelia!
Na začiatku nového školského roku nechceme teda zabudnúť na misijný príkaz Pána Ježiša, najmä na tú jeho druhú časť, ktorá zneje: … „a učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal“. Chceme si uvedomiť, že učiť Pánovo posolstvo môže učiteľ, katechéta a duchovný síce aj v škole, ale Ježišovo učenie spojené s braním detí do náručia, s láskavým slovom a spoločnou modlitbou môžeme a máme urobiť už dávno pred tým, ako deti otvoria dvere triedy v škole. Tento kontakt je v rodine najprirodzenejší a tu máme preň aj najviac priestoru a možností. Záleží len na nás, či si pre naše deti nájdeme vždy čas, pozornosť a trpezlivosť. Všimnime si, že Pán „bral deti do náručia a skladal ruky na ne“. Dotýkal sa ich a neodháňal ich. V škole to nie je vždy celkom možné z rôznych dôvodov. Takéto dôverné chvíle spoločenstva sú ale možné v rodine a sú zvlášť vhodné k tomu, aby sme im pripomenuli – a možno aj sebe – že nepatria iba nám, ba ani sami sebe, ale Pánovi.
Položme si napokon otázku: Čo, alebo kto bráni, prípadne kedy bráni človek prichádzať dietkam k Ježišovi? Je to totiž možné aj vtedy, keď človek slovne zdanlivo deklaruje a vyhlasuje niečo iné.
Deje sa to najmä vtedy, ak má človek „rád hriech“, čiže ak žije v otvorenom hriechu a tvári sa, že je to „normálne“, čiže je bežná a samozrejmá vec. Dieťa vždy veľmi rýchlo zistí, či ho rodič má skutočne rád, či učiteľovi na ňom záleží, aj keď nie je vo všetkom „výborný“.
Bránenie deťom vojsť do kráľovstva nebeského má často všelijaké „sofistikované“ podoby, veď diabol vie využiť aj veci zdanlivo neškodné a sám je majster v „prevlekoch“. Často sú to prázdne a nabubrelé veci tohoto sveta, ktorým dávame prednosť pred samotnými deťmi a ich potrebami. Takými vecami môže byť niekedy kariéra, ale aj workoholizmus, alebo rozličné „hobby“ zdieľané s kamarátmi, či kamarátkami. K nebezpečným cestám patrí bezbrehý liberalizmus, ktorý pod zásterkou slobody vedie k neslobode. Jeho nebezpečenstvo je v tom, že používa tie isté slová ako kresťanstvo, ale napĺňa ich úplne iným obsahom, či už ide o „bratstvo, rovnosť, alebo slobodu“.
Podobne je to aj s mnohými inými ľudskými filozofickými náhľadmi a názormi. Mnohé sa ukážu ako prázdne a zavádzajúce až potom, keď už je vlastne pre človeka neskoro. Preto nebuďme „vlažní“ vo veciach viery a nasledovaní Krista, ale „horúci“ a horliví v nasledovaní.
Náboženská vlažnosť a ľahostajnosť pôsobí mnohé škody, ktoré sa často už nedajú napraviť a odstrániť. Ľudia môžu dlho žiť v presvedčení, že je všetko v poriadku, že sú vlastne dobrí nielen vo svojich očiach, ale aj v Božích a nevidia, že sú „aj biedni, aj úbohí, aj slepí, aj nahí“.
Napomenutie Pána Ježiša „dovoľte a nebráňte“ – smerovalo a smeruje práve „do stredu“ – medzi jeho učeníkov a teda aj do stredu nás a dnešnej cirkvi. Modlime sa, aby toto nebezpečenstvo náboženskej vlažnosti a chladu bolo od nás odňaté. Aby naše srdcia horeli vierou a láskou k nášmu Spasiteľovi a tak aj k našim deťom a vnúčatám. Aby boli nielen rozumovo vyučované a prospievali vekom a múdrosťou, ale aj milosťou u Pána v našom stálom láskyplnom objatí. Amen
Začiatok školského roku – Ľubomír Batka st.
OsA 04/25