Mt 25, 14 – 30:
„Bude to tak, ako keď človek pred odchodom na cesty zavolal si sluhov a odovzdal im svoj majetok. (15) Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval. (16) Ten, čo dostal päť talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť; (17) Podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva. (18) Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl do nej peniaze svojho pána.
(19) Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. (20) I prišiel ten, čo bol dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť! (21) Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom bol si verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! (22) Podobne prišiel ten, čo bol prijal dva talenty, a povedal:Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa získal som iné dva! (23) Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha,nad málom bol si verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! (24) Prišiel aj ten, čo bol dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. (25) Bál som sa, preto som išiel a skryl som svoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje! (26) Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zberám, kde som nerozsýpal. (27) Mal si teda peňazomencom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje. (28) Preto vezmite mu talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! (29) Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. (30) Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.“ Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu, Pánovi !
„Mysli na súd, lebo je istý, súd Boží čo raz nastane“- pripomíname si s naším nábožným pevcom v predposlednú nedeľu cirkevného roku. (ESP 689, 1) „Priblížim sa k vám na súd…“ oznamoval už prorok Malachiáš (3, 5) svojmu ľudu, aby ho varoval pre falošným sebauspokojením a bezbožnosťou. O aktuálnych Božích súdoch hovoria ľudia známe príslovie, založené na skúsenostiach všetkých generácií: „Božie mlyny melú pomaly, ale iste“.
Ale okrem časných súdov Božích (ktorým sa vo svete hovorí: kríza), z ktorých môžeme vidieť a spoznať pravdivosť slovo že „žiaden strom do neba nerastie“ upozorňoval Pán Ježiš svojich učeníkov i celú svoju cirkev, a jej prostredníctvom aj tento svet, na súd, ktorý Mu zveril Otec nebeský na konci vekov, ktorý nazývame posledný súd.
Práve o ňom nám zneje dnes dôležité posolstvo. Pán Ježiš ho nepovedal preto, aby nás ním zastrašoval, ale aby správnym smerom zameral naše kroky, cesty a naše konanie v súčasnosti.
Vieme, že už v prvotnej cirkvi aj mnohí kresťania zle chápali Ježišove slovo o poslednom súde. Niektorí urobili zlé a nesprávne rozhodnutia. Po spoznaní, že druhý príchod Pánov sa približuje, prestali pracovať, a svoj majetok nemilo Bohu rozhajdákali, oddávajúc sa všelijakým hriechom a nerestiam. Očakávali „koniec sveta“ a žili ako pohania, ktorí sa riadili heslom: „Využi deň“.
Iní slovu a zasľúbeniu Pánovmu neverili a vysmievali sa z neho. Píše o tom apoštol Peter vo svojom druhom liste: „Predovšetkým vedzte, že posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, prídu v posledné dni s výsmechom a povedia, Čože je so sľubom o Jeho príchode? Veď odkedy otcovia pomreli, všetko tak zostáva od počiatku stvorenia“ (2 Pt 3, 3-4)
Apoštol Peter argumentuje proti takýmto názorom nasledovne: „Nemešká Pán so zaľúbením, ale vám zhovieva, lebo nechce aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie“.(v. 9) A kresťanom pripomína: „Preto milovaní, toto očakávajúc, usilujte sa, aby vás Pán našiel nepoškvrnených a bez úhony v pokoji. Zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spasenie, ako vám písal aj náš milovaný brat Pavel, podľa múdrosti jemu danej“.( v.14-15).
Bratia a sestry v Pánovi!
Dlhé čakanie skutočne môže byť pre človeka vyčerpávajúce. Ak napríklad čakáme na niekoho blízkeho na stanici vlakovej, či autobusovej, alebo na letisku a spoje meškajú, stávame sa nielen napätými, ale pri dlhšom čakaní aj nervózni, plní obáv a nepokoja.
Ak hostia, alebo deti prichádzajú autom a my ich čakáme doma a z nejakého dôvodu meškajú, nevieme sa sústrediť na nijakú prácu, iba netrpezlivo pozeráme na hodiny, kedy už prídu.
Podobné pocity a vnútorný nepokoj sa nás môže zmocňovať pri čakaní na druhý príchod Pánov a na to, čo má prísť s Ním. On sám nám kladie na srdce niekoľko dôležitých vecí, na ktoré máme myslieť pri našom čakaní na Jeho druhý príchod.
Predovšetkým je to slovo o tom, že náš časný život máme využiť ku konaniu dobra. Podobenstvo, ktorým to zvestuje, vzal v tomto prípade zo života peňažného a finančného. Preto hovorí o „talentoch“, ktoré znamenali v tom čase peňažnú hotovosť. Darovanými talentami však máme myslieť na Božie dary rôzneho druhu, ktoré môžeme rozdeliť na telesné a duchovné. Pán, ktorý rozdal svoje talenty dal jednému služobníkovi päť talentov, inému dva a inému jeden. Nikto nie je neobdarovaný, aj keď nie každý človek je obdarovaný rovnako. No dosť na to, aby mohli všetci spokojne žiť a pracovať.
To znamená, že každý človek je Pánom Bohom obdarovaný nejakým nadaním, schopnosťami a darmi (charizmami), ktoré nielen smieme, ale máme využiť pre konanie dobra nielen pre osobné blaho, ale aj pre dobro a blaho blížnych. Všetky máme rozumne, zodpovedne a verne, podľa vôle Darcu využívať. Nie však zneužívať na nič nerobenie. Kresťan má žiť a konať tak, aby „nezakopal talenty“, ktoré nám Pán dal.
Obdarovania od Pána Boha nie sú iba peniaze, alebo iba hmotné veci, pod ktorými môžeme v dnešnej dobe myslieť napríklad na nerastné suroviny: ropu, plyn, drahé a vzácne kovy a v konečnom dôsledku aj pôdu, „obyčajnú vodu“ a dobré, čisté povetrie. V tomto súvise máme myslieť na všetko, čo M. Luther spomína v Malom katechizme, vo výklade 1. článku Viery všeobecnej kresťanskej ako Božie dary pre telo a dušu človeka a na všetky dary ktoré v štvrtej prosbe Modlitby Pánovej označujeme ako „chlieb náš každodenný“.
K Božím darom patrí iste aj zdravie a sila, ale aj múdrosť alebo rôzne nadania a schopnosti. V tomto zmysle hovoríme o mladých ľuďoch, že majú talent: hudobný, športový, umelecký, technický, vedecký a podobne. O všetkých a tak i o nás kresťanoch však platí, že Pánovou vôľou je, aby sme svoje talenty využili pre konanie dobra pre seba a pre všeobecné blaho. Pán Ježiš chce, aby sme prijaté dary rozhojňovali. Slovami podobenstva vyjadrené, aby sme s nimi „obchodovali“.
Bratia a sestry,
je známe, že my Slováci nemáme vyvinutý obchodnícky talent. Azda preto, že naši predkovia toho veľa nemali. Celé stáročia žili v poddanstve pod všelijakými pánmi; od roku 1514 žili dokonca dlho v nevoľníctve. Obchodovať nemali nielen s čím, ale aj v osobných slobodách boli veľmi obmedzovaní. O niečo lepšie na tom boli susedné národy, ktoré mali svojich kráľov. Ako skutoční obchodníci sa dokázali najmä Arabi a osobitne Židia. Svoj obchodnícky talent vedeli využiť k dobrému, ale neraz sa stalo, že ho skôr zneužili na osobné obohatenie a nepoužili ho v súlade s Božou vôľou.
To druhé, čo nám dnešné evanjelium pripomína, je poznanie, že po „ dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi!“ ( v.19).
K životu človeka nepatrí iba práca a hromadenie majetku, ale zodpovedné konanie podľa vôle Božej, vo vedomí, že príde čas „účtovania“. Čas, keď budeme musieť „vydať počet zo šafárenia“, ako to na inom mieste povedal Pán Ježiš. Chvála a pozvanie do večnej radosti očakáva tých, ktorí konali podľa vôle svojho Pána. „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána“.
Naopak, kto svoje obdarovanie nevyužil k dobrému konaniu, možno dokonca zneužil na zlé, bude z Jeho kráľovstva, čiže zo spoločenstva Jeho lásky, pokoja a blaha vylúčený ako zlý a neužitočný sluha.
Je dôležité si všimnúť, že Pán by sa uspokojil aj s málom a ospravedlnil by svojho sluhu, ak by dal zverené peniaze peňažníkom, aby získal aspoň primeraný úrok. Ale „problém“, áno hriech lenivého a zlého sluhu je oveľa hlbší. Aj pred Pánovým Najvyšším súdom sa chová tak, ako v celom živote. Chce súdiť Pána a obviňuje Ho z „ tvrdosti,“, z neláskavosti a nespravodlivosti. Tak to zrejme robil počas celého svojho časného života. Obviňuje Ho, že chce zbierať tam, kde vraj „nesial“, čím popiera Božiu lásku a dobrotu. Popiera Jeho právo súdiť a naopak, sám chce súdiť Ježiša ako Pána a Darcu milosti.
Ľudia radi súdia iných a najmä Božieho Syna. Posledné slovo však má a bude mať Ježiš Kristus. Žiadne výhovorky a krivé obvinenie na Jeho súde nebudú prijaté. V tom je jeho veľká vážnosť. Takým povie: „Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial…mal si teda peňazomencom odovzdať moje peniaze a ja pri svojom návrate aj s úrokmi by som si bol vzal, čo je moje. Preto vezmite mu ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov. Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov“.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Napokon si ešte pripomeňme aj to obdarovanie, ktoré môžeme označiť ako duchovné dary, čiže dary Ducha Svätého. Aj z tohoto obdarovania budeme totiž vydávať počet. Už pri Krste svätom sme boli prijatí za Božie deti, za synov a dcéry Božie a spoludedičov Kristových. Boli nám odpustené hriechy, prijali sme „milosť nad milosť“. Vždy nanovo skrze Slovo Božie a sviatosti sme smeli prijať dar viery, nádeje a lásky.
Ako kresťania sa preto musíme zamyslieť aj nad tým, ako šafárime práve s týmito darmi. Ako ich využívame pre naše dobro, ale aj pre dobro iných. Prichodí sa nám teda pýtať: Ako sme sa dokázali ako svedkovia viery? Či sme v nej žili a svedčili o hodnote a dare viery aj našim blížnym? Či sme sa dokázali v nádeji na večný život v rozličných skúškach života? A či sme sejbu lásky konali v našich rodinách, v našich manželstvách a v lone našej drahej cirkvi? Cítili sme za ňu zodpovednosť ako Pánovu vinicu? Pred Pánovým súdom plané výhovorky a obviňovanie Pána z tvrdosti neobstoja.
Bratia a sestry!
Pánovho súdu sa však nemusíme báť vtedy, keď zachováme vieru, nádej a lásku k Nemu a k Jeho cirkvi. Na Pánov príchod i Jeho súd sa preto tešme. Očakávajme Ho, konajúc naše povinnosti podľa Jeho vôle. Ak sme v niečom boli málo horliví, prosme Ho milosť a novú pomoc a ďakujme Mu, že nás neskúša nad naše možnosti. Buďme verní aj „nad málom“ a pozerajme s pokojom v ústrety posledným dňom či už nášho osobného života, alebo tohoto sveta. To všetko v dôvere v Pánovu veľkú milosť, že i nám raz povie: „Správne a dobre verný sluha, služobnica, nad málom bol si verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho Pána“. Amen
22. nedeľa po Svätej Trojici, predposledná v cirkevnom roku – Turá Lúka 2025 – Ľubomír Batka st.