Bože, spásy mojej skálo,
Teba milujem, Teba!
Z moci Tvojej, čo povstalo,
Tys‘ pôvod zeme, neba.
Ty si prameň viery mojej,
daj pomoci, daj mi svojej.
Bože, cieľu túžob mých!
Vylej Ducha svojho na mňa,
udeľ k práci požehnania.
Bože, Ty hrade verných!
Bože, svetov Panovníče!
vzhliadni z neba výšiny.
Bože, ľudstva milovníče!
vzhliadni v zemské nížiny!
Usúžená je tvár zeme,
vlastným hriechom už hynieme,
i nepriateľ nás sžiera.
Ľud Tvoj, jako by pustená
bola šelma tá zjavená,
padá, klesá, umiera.
Bože lásky, sľutovníče,
zažni svetlo z výsosti!
Ty náš verný pomocníče,
zasvieť ním v tej nízkosti!
Ač o pomoc nik nevolá,
skloniž sa k nám Tvoja vôľa,
k pravej zapáľ viere nás!
K pravej viere, láske, cnosti,
stálej ducha horlivosti,
pospeš ku pomoci zas!
Bože, Ty nezdolný hrade,
našej v Teba nádeje!
Tvojej sa oddávam rade,
a duša vo mne peje:
S Tvojou zvíťazím pomocou
nad nepriateľ veľkou mocou,
beze strachu a bázne
Boh náš hoden večnej chvály,
bo je v láske neskonalý,
oslavujte Ho hlasne!
1901