Ó, poďme dnes na Golgotu! rozvažovať ten
prepamätný Veľký piatok, hrôzyplný deň!
On sám svedčí, jak hlboko väzel v hriechu svet,
veď odvisnul na kríži Ten, na ňomž viny niet.
Pohľaď naňho, svete marný, aký zmorený
znáša Kristus hrozné muky, krvou skropený;
Jeho ruky, nohy, hlava i bok preklatý,
umiera na kríži Ten Pán nevinný, svätý!
Zavrhnutý i od Otca; — ústa milostné
pre nás musia z kríža volať slová žalostné:
Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil:
v hrozných mukách skončil život, ducha vypustil.
Ó, človeče, či znáš, čo je toho príčina,
že tak hrozne usmrtili Božieho Syna?
Ach, moje i tvoje hriechy! By nás pozbavil
zlorečenia, tam na kríži za nás sa trápil.
Ó, len pováž Jeho lásku: — už kloní hlavu,
ešte kajúcemu lotru sľubuje slávu;
viň sa i ty vierou k Nemu a čiň pokánie,
iste uzreš Jeho slávu a požehnanie.
Nuž poďme dnes na Golgotu, tu príhodný čas
rozvažovať Jeho lásku, ktorou spasil nás;
daj nám poznať, že len v Tvojich zásluhách Pane,
večná rozkoš v Tvojej sláve sa nám dostane!