Jan Hus – bojovník za pravdu
„A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ J 8, 32
Možno nikto nikdy nebol napádaný tak ako pravda. Preto je dôležité premýšľať o pravde a položiť si otázku: ako môžeme svetlo a pravdu evanjelia sprostredkovať ľuďom v našom okolí? Ako povedať dnešnému človekovi, že Boh je tu, aby nepohŕdali Božím slovom, Božou milosťou, Božím zľutovaním, Božou trpezlivosťou. Boh je tá Pravda – Pravda je tu, dôveruj Jej celým svojim srdcom a na svoju rozumnosť nespoliehaj, nespoliehaj sa na svoju vlastnú silu (či dokonca násiliu). Ako túto pravdu pretlmočiť tak, ako to dokázali Konštantín s Metodom, majster Jan Hus, Dr. Luther, ale dnes keď to hovoríme slovensky, ľudia nám nerozumejú a dokonca nemáme ambície ich osloviť, aby začali žiť lepšie a poznali pravdu, ktorá vyslobodzuje. Sú rôzne návody na život ako čo najlepšie žiť – čarodejníctvo, modloslužba, veštenie ako píše apoštol Pavel Galaťanom. Ľudia dvadsiateho prvého storočia sú presýtení všetkým možným. Dnes sú duchovne „prežraní“ rôznymi duchovnými ponukami. Mnohé sú veľmi lákavé. Svoju myseľ kŕmia kadečím. Ezotéristi, jogíni, šamani – títo všetci nás predbehli – v pravú chvíľu prinášajú produkt, po ktorom je zhon. To, v čom ľudia nachádzajú naplnenie svojich životov, to ochotne prijímajú. Ak sa zo života kresťana vytráca viera uchyľuje sa k veštbám, kúzlam, mágii. Namiesto pravdy Písma – Sibyla či nejaký „veľhlasnejší“ a ich „proroctvá.“ Sú to všetko falošné a klamlivé predpovede. Za krásnymi slovami prázdnota. Ponúkajú sa nám samé výhody zísť z cesty pravdy, ale ako Pán Ježiš sa nedal oklamať, ani my sa nedajme oklamať. Nútia nás ísť ich cestou, o ktorej si myslia, že je tá najlepšia; hoci to môže byť cesta nezmyselná, slepá cesta do pekla. Ako bojovať s ľuďmi, ktorí nás nútia prijať ich podivnú pravdu? Takýchto ľudí v živote stretneme a stretávame, vidíme vo svete stovky konfrontácii. ,Nič nám nehovorte o milosrdenstve, o hriechu, neprorokujte pravdu! Nehovorte stále o Bohu! Nebráňte nám čo robíme! Neberte vážne proroctvá!‘ – tak hovoria, alebo si myslia mnohí ľudia ako v čítame v Biblii (Iz 30, 10–11): „a hovoria vidcom: Neviďte! a prorokom: Nepredvídajte nám pravdu, hovorte nám príjemné a predvídajte nám preludy! Odstúpte z cesty, uhnite z chodníka, dajte nám pokoj so Svätým Izraela!“ Spreneverujeme sa voči pravde Slova, hľadáme zmysel života, životnú orientáciu, silu v rôznych okultných praktikách iných božstvách, modlách, veštcov. Dnes sa neprikladá vážnosť pravde Božieho slova, a že ho nečítajú, nepoznajú, nerešpektujú, prekrúcajú; to je hmotná prosperita – pocit istoty a bezpečnosti, ktoré dávajú stvorené veci. Ponúk je mnoho. A výsledok? Duchovný hlad a smäd sa utíši. Ako keď hladný človek zje všetko čo uvidí. Len aby rýchlo ukojil svoj hlad, aby sa zasýtil. Čím hladnejší, tým menej vyberá z ponuky okolo seba. Všetko zje, všetko skúša, hľadá uspokojenie v omamných látkach, horoskopoch, veštbách.
Dnes sme svedkami toho, že ľudia dokážu bezhranične veriť bez nejakého posúdenia, rozboru, kritiky nejakej pravde, slepo veria ľuďom, ktorých neraz nepoznajú. Veria slovám, textom, heslám, programu ľudí, ktorí píšu na internete a nevedia kto je za tým, akí ľudia, aké skupiny, aké ideológie, aké snahy, ale slepo veria ich pravde. Veria tej pravde že sa dokážu doma rozhádať s rodinou, kvôli tej pravde ktorú si oni kdesi vyčítali. Ale veríme tak Ježišovmu slovu? Kde je naša viera v Kristovo slovo? Keby naši predkovia videli akí sme v týchto veciach laxní!
Existuje nadradená, božská pravda. Veriaci považujú Božie slovo za pravdivé a tým všetko, čo je nám v ňom oznámené (jedine Písmo). Nepridávajú tradíciu či iné ľudské doplnky. Ak máme dobrý základ, tak rastieme a radujeme sa zo života. My sme dnes radosť zo života nahradili úzkosťou, obavami a strachom. Čo je to zlo, čo v nás často pôsobí? Čo je tá nenávisť, arogancia? Je to naše ego, veď chceme mať pravdu my, chceme útočiť na pravdu, brániť svoju pravdu. A mať pravdu chceme všetci, ale je to na prospech všetkých ostatných ľudí, alebo len pre nás a našim výhodám a benefitom!? Je to pravda absolútna? Pravda je jasne daná. Je ako kladivo, ktoré rozráža skalu (Jer 23, 29) odkrýva pravdu, ktorú ľudia zamlčujú, skrývajú alebo ju nechcú počuť. Prináša východisko zo situácií, do ktorých sa človek dostal svojou vinou a hriechom.
Pravda je často nahradzovaná klamstvom. A o tom klamstve sa zvykne hovoriť, že je to alternatívna pravda. No pravda alternatívu nemá! Pravda je viac ako len vyslovenie „správneho.“ Lož je viac ako hovoriť nepravdu. Žiaľ, je možné mať v božských pravdách veľké poznanie, starostlivo dbať na korektnú reč a napriek tomu môžeme nebyť pravdiví, pretože naše vnútro a vonkajší prejav sa nezhodujú. Ako často sa pristihneme, že nosíme masku! Prehlásime, že sa máme dobre, že sa nám dobre darí i keď to nie je pravda. Že sme naštvaní, máme hnev, že nás niečo znervózňuje a my predstierame, že sme trpezliví a pokojní, i keď takí nie sme. Pravda o nás samých môže byť nepohodlná, ak nie dokonca deprimujúca. Ale ona vyslobodzuje. Pamätajme na Kristov výrok: Nech je vaša reč áno-áno; nie-nie; lebo čo je nad to, je od zlého (Mt 5, 37). Hovoriť pravdu so svojim blížnym – veta, ktorá má platnosť pre všetky veky a všetky pokolenia.
Všetci máme niečo spoločné, svetskí i nábožní ľudia. Všetci sa vzťahujeme s úctou a s rešpektom k rovnakým hodnotám, teda k tomu, čo viedlo predreformátorov i majstra Jana Husa i Luthera na začiatku 16 storočia v ich reformačnom úsilí. Pomenujme tú hodnotu – je to pravda. Osobnú zodpovednosť za pravdu a spravodlivosť pre seba, k cirkvi, k našej krajine či k svetu. Pritom pravda nebýva to, čo by sme chceli, čo sa nám páči a čo si myslíme, že môže priniesť ľahký a rýchly zisk, či už nám, alebo spoločenstvu, zboru či cirkvi. Pravda nie je prostitútka ani lacný tovar. Pravda býva pre nás samých nepríjemná a zostať jej verným bolí. Ale vo chvíli, keď táto bolestná pravda sa deje, je to akoby sa rozptýlila hmla falše, bludov, propagandy a zasvietilo jasné svetlo a akoby sme sa napili čistej vody. Pravda je ako búrka, ktorá očisťuje ovzdušie. Po nej sa ľahko a krásne dýcha. Nech neplatí výrok starého mysliteľa: Svet chce byť klamaný, preto nech je klamaný. Našou životnou smernicou je Božia pravda. Nebojme sa ju hovoriť i za cenu rizika. Berieme pravdu na ľahkú váhu? Nepočúvame, nečítame, neposlúchame napomenutia prorokov. Mnohí sa spreneverili zvestovať čistú pravdu. Ľudia navonok dodržiavajú náboženské obrady, ale prijať pravdu nie je úprimné od srdca – je to len formalita a divadlo. To, že ľudia neberú vážne pravdu sa prejavuje aj v ich živote, mravnom úpadku spoločnosti – skrýva sa bezprávie, násilie, nespravodlivosť a útlak. Dejiny sa netvoria tým, že niektorí vydávajú dekréty, rozkazy, zákony a bažia po lákavej a podmanivej sile moci.
Pravda je hodnota, pre ktorú má zmysel sa obetovať. Pravda je hodnota, ktorá nestráca ani v dnešnej dobe relativizmu, všetkého toho čo počujeme a vidíme, tú základnú hodnotu na ktorej je možno postaviť nádej. Pravda je hodnota, ktorá je jediným základom, aby sme mali budúcnosť. Poznajme, že všetci tí, ktorí prijali Pravdu sme na jednej lodi nádeje ku ktorej putujeme. Pravda oslobodí každého kto verí, kto o pravdu prosí a kto Pravdu vyznáva. Tak podobne zmýšľal aj Luther v kláštore, keď zaiste prosil Hospodina o zoslanie Ducha pravdy ako to aj my spievame v Introite na začiatku SLB v slávnostnej polovici „…. Ducha pravdy zošli na nás….“
„Čo je pravda?“ Táto Pilátova reakcia je jedna z najznámejších otázok v dejinách. Ale nečaká na odpoveď. Otočí sa a odíde. Ako často sa pýtame na pravdu, ale nemáme trpezlivosť ju počúvať? Ako často chceme vedieť, čo je správne, ale len vtedy, keď sa to hodí do nášho plánu? Koľkokrát sa aj my pýtame: „Čo je pravda?“, ale v skutočnosti nás odpoveď nezaujíma! Koľkokrát radšej odvrátime pohľad, len aby sme nemuseli konať podľa pravdy? Táto otázka je výstižná, ale smutná. Pravda stojí pred Pilátom, ale on sa na Ňu nedíva. Nechce počuť, lebo by musel niečo urobiť. Ježiš však na túto otázku odpovedá svojím životom. Pravda nie je filozofická myšlienka, či teória. Je to plnosť života, ktorou chce Pán Boh naplniť naše životy. Pravda je Osoba. Pravda je Kristus. A keď odmietneme Krista, odmietame Pravdu samotnú. Nejeden človek aj dnes odchádza od Pána Boha a ide svojou ľudskou múdrosťou. Ochudobňuje sa tým o dôležité spoločenstvo s Ním. Neprestaňme pravdu poznávať, prijímať a dajme sa ňou viesť. Dovoľme jej pôsobiť v nás. Potrebujeme sa riediť Jeho pravdou.
Podobne je to aj dnes. Sú ľudia, ktorí nechcú počuť pravdu o Božích zasľúbeniach, ba broja proti nim. Čo je bližšie tebe? Spoločenská prestíž, alebo priateľstvo s Bohom a Pravdou, ktorou je Syn Boží? Aj keď kvôli tej Pravde a priateľstvu s Ňou možno stratíš svoju prestíž, lebo tá je dnes tak veľmi v móde. Aj dnes má pravda mnoho poslucháčov, priaznivcov, fanúšikov. Mnohí sa pre pravdu stretávajú s výsmechom, keď zvestujú pravdu, a nevyhnú sa utrpeniu, prenasledovaniu, posmechu, opovrhnutiu ako Pán Ježiš či apoštol Pavel.
Pravda nás oslobodzuje od prízemnosti, neistoty. Pravda nás mení k lepšiemu, dajme sa ňou premeniť. Pravda nech hlboko prebýva v nás. Mnohí si myslia, že majú patent na pravdu, keď vyhrajú (parlamentné, komunálne, cirkevné….) voľby. Hus sa učil od tých, čo boli pred ním a tak sa aj my učme od tých, ktorí boli pred nami. Ktorí to mysleli dobre, prinášali svetu pokoj, učme sa neživiť zlo, nebojme sa žiť podľa najlepšieho svedomia a učme sa bez strachu radovať sa zo života – toho Božieho daru.
Charles Haddson Spurgeon ako mladý hľadajúci muž chodil od jedného kostola k druhému hovorí: „Muži na kazateľnici kázali pravdy, kázali veľké pravdy, mnoho dobrých právd, ktoré boli zamerané k ich duchovne zmýšľajúcim poslucháčom. Ale čo ja som si žiadal vedieť, bolo – ako môžem dosiahnuť odpustenie svojich Hriechov? To mi nikde nepovedali. Túžil som počuť o tom ako úbohý hriešnik vedomý si svojej viny, môže dosiahnuť pokoj s Bohom“. Lebo odpustenie si nemožno kúpiť ani zaslúžiť, ale že je to dar Božej milosti (jedine milosť). To je iste pravda. A kde nájsť pravdu? Pravda je ako vzácna rastlina, ktorú nenájdeme nikde inde na svete, ale len na niektorých miestach – či v púšti, či na horách, vo vrchoch. Ale ak ju chceme mať, musíme ísť hľadať – inde ju nenájdeme. Nie všetko, čo znie rozumne, je aj pravdivé. Nie všetko, čo vyzerá prakticky je správne pred Bohom.
Pán hovorí: Poď ku mne a viď! On ti neprikazuje, ale s láskou volá k sebe, k dokonalej Pravde. Odpoveď od človeka ti nebude stačiť. Potrebuješ pravdu od samotného Boha. Poď a ja ťa presvedčím o tom, že slovo neskreslenej pravdy, neriedeného evanjelia lásky, milosti, prijatia pomoci, ktoré si o mne počul – to nedokonalé svedectvo rodiča, tvojho kňaza alebo priateľa o mne, – je naozaj pravda. Uvidíš, že naplním tvoje túžby a potreby, s ktorými za mnou prichádzaš. Nie bez príčiny nás Slovo Božie vyzýva: „Bedrá si opášte pravdou.“ (Ef 6, 14) Má to dvojaký dôležitý význam. Vietor lží a klamstva je vo svete tak silný, že by z nás chcel strhnúť naše rúcho, ktoré nás pred jeho vplyvom chráni, keby sme voči nemu nepoužili pevný pás pravdy. „Hľadaj pravdu, počúvaj pravdu, uč sa pravde, miluj pravdu, hovor pravdu, drž sa pravdy a bráň pravdu až do smrti“ takto nás povzbudzuje majster Jan Hus, ktorý poukazuje na Krista ako na zdroj oslobodzujúcej pravdy a jeho príklad nabáda i nás k tomu, aby sme boli ochotní znášať príkoria a protivenstvá kvôli Kristovej pravde. Pravda je prijať Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a Pána. Bez pravdy nežijeme plnohodnotný život. Pravda sa totiž nedá ohýbať podľa našej nálady.
Pokoj Vám!!