Ako im pomohla viera
Spasiteľu milostivý,
duch Tvoj v srdciach robí divy,
nad hlavami kde sa vznáša –
v duby mení život mladý…
vysväcuje Tvojou vôľou
hriešnych ľudí – v apoštolov.
Smelosť Petra nech nám štítom,
viera Pavla mečom pri tom –
stáť za pravdu, ktorá spasí
nás, i rod náš v ťažké časy! …Amen (M.R.)
Sk 26, 1, 8, 28 – 29:
„I povedal Agripa Pavlovi: Smieš hovoriť na svoju obranu. Nato Pavel vystrel ruku a takto sa bránil: …(8) Ale čo neuveriteľného vidíte v tom, že Boh kriesi mŕtvych?…(28) I povedal Agripa Pavlovi: Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana. (29) A Pavel odvetil: Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale všetci, ktorí ma dnes počúvate, stali ste sa prv alebo neskôr takými, ako som ja; okrem týchto pút“. Amen
Bratia a sestry v Kristu Ježiši, milé deti a mládež!
Ak by som sa spýtal, aký sviatok máme dnes, možno by niektorí žiaci odpovedali, že začiatok prázdnin. Na apoštolov Petra a Pavla si spomenie málokto. Mnohí prijímajú úvodné prázdninové dni ako skutočný sviatok, alebo aspoň ako niečo významné a radostné, čo prekonáva význam školského vyučovania. Neskôr vám možno prázdninové dni zovšednejú, ale dnes sa všetci školáci tešia a radujú. Darmo, žiaci a študenti sú raz takí. S tým sa nedá nič robiť. Takí sme boli vo vašom veku aj my. Spomínam si, že ešte aj ako vysokoškoláci sme si želali, aby bol u nás systém aký údajne fungoval na univerzite v Salamanke, kde sa vyučovalo iba dva mesiace a desať mesiacov boli prázdniny.
Napriek všetkým takýmto a podobným žiackym a študentským túžbam chcem dnes povedať, že vzdelávanie a vyučovanie je pre nás veľkým požehnaním. Nikto by sa nemal uspokojiť s tým, že má dostatok potrieb pre telo, pretože rovnako je potrebný aj pokrm, ktorý slúžia nášmu duchu. K nemu patrí aj vzdelávanie a osobitne aj vzdelávanie ducha slovom Božím, čiže kresťanská výchova. Dávame za pravdu Jánovi Ámosovi Komenskému, ktorý povedal žiakovi: „Uč sa, synu, byť múdrym“ („Uč se synu moudrým býti!“).
A všetkým, ktorí detí vyučujú pripomína, aby „škola bola dielňou ľudskosti“.
Vedomosti a ich získavanie je neraz práca náročnejšia ako práca manuálna na poli či vo fabrike. Ešte náročnejšia je vtedy, keď je spojená s prekonávaním našej hriešnej ľudskej prirodzenosti a nášho egocentrizmu. Vtedy, keď sa snažíme rásť v kresťanskej zodpovednosti a v láske. Človek bol síce stvorený „na Boží obraz“, ale tento „obraz“ v sebe narušil a stratil. Našou úlohou preto je, aby sa tento Boží obraz v nás obnovil a upevnil, teda aby sme boli ľuďmi podľa vôle Božej. (V ruštine: slovo „obrazovanyj = vzdelaný).
Okrem samotného vzdelávania a rozvíjania rozumových schopností to znamená pre každého človeka, teda nielen pre mladého, prijímať pomoc a dary Ducha Svätého, ktoré nám Otec nebeský ponúka vo svojom slove. Pre nás to nie je vec diskusie, ale dôležitá otázka každodenného života. Keďže máme k dispozícii iba jeden život, ako kresťania túžime po tom, aby nás On viedol a usmerňoval.
Sviatok apoštolov Petra a Pavla je názorným obrazom Božieho pôsobenia a vedenia človeka, keď vplyvom Božieho Ducha a Božieho slova dochádza k viditeľnej zmene spôsobu života, takže je možné vidieť dôsledky tohoto pôsobenia.
Navonok sa tá zmena a novota života u apoštolov prejavila aj v zmene ich mena, ktoré dostali od rodičov. V istej chvíli pri Cezarey Filipovej povedal Pán Ježiš Šimonovi, synovi Jonášovmu: „Ty sa budeš volať Peter, t.j. skala.“ Bolo to vtedy, keď Šimon prijal zjavenie od nebeského Otca a vyznal o Ježišovi správne vyznanie: „Ty si Kristus, Syn Boha živého“. Aj keď neskôr Peter skĺzol k pochybnostiam, naplnilo sa pri ňom slovo, ktoré mu povedal Pán Ježiš: „Ja budem prosiť Otca, aby tvoja viera nezanikla“. Po trojnásobnom zapretí Ježiša mu pre jeho slzy pokánia Pán odpustil jeho zlyhanie a dostal nanovo úlohu „pásť ovečky a baránkov“ Kristových a slúžiť Mu v Jeho cirkvi. V tejto službe sa napokon dokázal verný, až po mučenícku smrť.
Podobne to bolo aj s apoštolom Pavlom. Na začiatku sa s ním stretáme ako s horlivým prenasledovateľom cirkvi a kresťanov pod menom Saul z Tarzu, ktorý „nivočil cirkev Božiu“. Po Pánovom zjavení a oslovení: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? – Ťažko sa ti bude protiviť ostňu“ (Sk 26, 14) Saul radikálne zmenil nielen zámer svojej cest do Damašku, ale aj celý svoj život. Z prenasledovateľa cirkvi sa stal horlivý apoštol a vyznávač, veľký učiteľ cirkvi a apoštol pohanov, ktorého poznáme pod novým menom Pavol. Pre vieru a meno Kristovo prijal napokon aj on mučenícku smrť a tak aj veniec večnej slávy.
O jeho pevnom a smelo vyznávaní nám dnes svedčí aj úvodný text Písma svätého. Keď stál pred súdom židovského kráľa Agripu s radosťou a verným srdcom vyznal vieru vo vzkrieseného Krista Pána. Aj kráľ Agripa musel uznať Pavlovu smelosť a pevnosť viery, keď povedal: „Bezmála by si ma bol presvedčil a urobil zo mňa kresťana“. Vtedy Pavel povedal: „Žiadal by som si od Boha, aby nielen ty, ale všetci, ktorí ma dnes počúvate stali ste sa prv alebo neskôr takými, ako som ja, okrem týchto pút“. Pavel však radšej zostal v putách štátnej moci, ako by mal opustiť slobodu a slávu Kristovu.
Právom hovoríme o apoštoloch Petrovi a Pavlovi ako o svätých mužoch, ktorí podobne ako aj ďalší apoštolovia prijal pre vieru v Krista aj mučenícku smrť a slúžia nám dodnes ako príklad vernosti a stálosti vo viere v Pána Ježiša Krista, ktorú chceme nasledovať. Mnohí rodičia dávajú dnes svojím deťom mená Peter, alebo Pavol s vedomím, že sú to mená skutočných hrdinov viery.
Bratia a sestry v Pánovi, milé deti a mládež!
Úlohou a snahou našej cirkvi je dnes to, o čo išlo apoštolom Ježiša Krista. Aby sa nielen „bezmála“, ale skutočne a naplno stalo čím viac ľudí Ježišovými nasledovníkmi a vyznávačmi Jeho svätého mena. Aby sa stali kresťanmi nie iba podľa mena. Meno kresťan je odvodené od slova „Kristus“, žiadame si od Pána Boha aj my, aby sa čím viacerí naplno stali Kristovými ľuďmi, Jeho svedkami, údmi Jeho tela, ktorým je kresťanská cirkev.
Na všetkých nás pokrstených pozerajú dnes oči mnohých ľudí. Na nás dospelých pozerajú aj naše deti a vnúčatá nie menej skúmavo ako oči kráľa Agripu a Porcia Festa, či žijeme tak, ako veríme a vyznávame a či v tejto viere stojíme pevne. Sme akoby pod drobnohľadom sveta, školy, priateľov, alebo spolupracovníkov na pracoviskách a všetci nás súdia a posudzujú nie menej prísne, či je naša viera úprimná a nasledovanie Pána skutočné, dokazované spôsobom nášho života.
Preto potrebujeme tento a podobné sviatky ako tento dnešný, „aby sme tým posilnili našu vieru, keď vidíme, ako dosiahli milosť a ako im pomohla viera. Okrem toho si máme z ich dobrých skutkov vziať príklad každý vo svojom povolaní“. (AV čl. 21)
Apoštol Pavol kresťanskú vieru prial všetkým, pravda, „okrem tých pút“, ktoré nosil pre Krista. My dnes žijeme konečne po dlhých stáročiach aj vo vonkajšej náboženskej slobode, preto by sme ju mali využívať k dobrému a nie zneužívať k vlažnosti a ľahostajnosti. Žime aj naďalej v pravej a čistej viere, aby sme aj iným ukázali a ponúkli dobrú alternatívu života v službe a v kresťanskej láske.
Prosme stále o pôsobenie Ducha Svätého, ktorý túto vieru dáva a umožňuje tak človeku žiť a dokazovať sa vo viere v Krista Pána, v láske k našim blížnym a v nádeji života večného a blahoslaveného, v spoločenstve s naším Pánom a všetkými vyvolenými a spasenými v nebesiach. Amen
Sviatok apoštolov Petra a Pavla – MyS – Ľubomír Batka st.