Aby sa nám dobre vodilo
2 M 20, 12:
„Cti otca svojho i matku svoju, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh“. Amen
Milí rodičia, milé deti, bratia a sestry v Pánovi!
V dnešnú nedeľu prichádzame poďakovať Pánu Bohu za všetko požehnanie končiaceho sa školského roku. Spolu s rodičmi a deťmi si spoločne uvedomujeme, že je to prejav Božej milosti, keď nebeský Otec dal deťom telesné zdravie i možnosť a čas získavať nové vedomosti. Išlo nielen o získavanie nového poznania z rôznych predmetov a odborov ľudského poznania v škole, ale aj o poznávanie Božej múdrosti a Božieho slova. Znova a znova sme si overovali pravdivosť Božieho slova z knihy Prísloví: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť“. (Pr 9, 10)
Rodiny majú dnes veľa rozličných problémov. Nie náhodou sa hovorí priamo o „kríze rodiny“, keďže sa často napriek získanému všeobecnému vzdelaniu nedarí vždy nájsť v rodinách súlad, pokoj, radosť a blaženosť. Naopak, pribúda nepokoja, nespokojnosti a napätí. Sledujeme, ako pribúdajú rodiny narušené a manželstvá, ktoré sa rozvádzajú. Učitelia sledujú a zisťujú, že rastie agresivita detí, ubúda slušnosť a úcta voči predstaveným a dokonca aj k rodičom.
Možno sa v duchu pýtame: Kto môže pomôcť rodinám? Sú to iba zákony štátu, ktoré sa týkajú sociálneho zabezpečenia rodín, detských prídavkov a rôznych benefitov? Pomôžu zákony na ochranu mravnosti a ochranu učiteľov? Toto všetko je iste potrebné, ale nemusí to byť pomoc dostatočná. Nie všetko, čo prináša moderný štýl života či už mládeže, alebo dospelých je dobré. Nie všetko sú to iba nevinné zábavky; nie všetko čo ponúka televízia, filmy, časopisy, príklady „hviezd“ hereckého, speváckeho, ba i športového neba je dobré. Nie všetko, čo sa dnes vydáva za kultúru, je skutočnou kultúrou.
Treba nám pochopiť, že v hre je priamo duša detí. Cirkev pomáha rodičom hľadať takú cestu, ktorá im pomôže naučiť deti rozlišovať pravé hodnoty. Už v detstve sa formujú etické normy človeka. Deti potrebujú dobré príklady. Sú dobrými pozorovateľmi i kritikmi dospelých. Všetko napodobňujú a učia sa z nášho konania, či už dobrého, ale aj zlého. Dôležité je, aby si rodičia všímali aj hry detí, koho a čo napodobňujú. Ak napodobňujú iba svet násilia, surovosti, hrubosti a štýl života povrchných a nezodpovedných ľudí, kto za to môže? Najmä rodič, ktorý sa nepokúsi dať deťom iný príklad a vzor, iné etické a morálne normy, aké deti sledujú vo svojom okolí, alebo stále viac aj cez médiá a cez súčasnú „kultúru“ smrti plnú násilia a zabíjania.
Lenže iba rodičovský zákazy nestačia. Rodičovské slovo sa však môže oprieť o autoritu, ktorá je vyššia ako je jeho a ako je rodič sám. Rodič môže, ak chce, sám žiť zo správnej duchovnej potravy, z „duchovného chleba“ a ním sýtiť svoju dušu. Z duchovného pokrmu, ktorý je dobrý a „chutný“. Rodič môže, ak chce, ponúkať tento pokrm každodenne aj svojím deťom, môže ho prinášať, ak chce, aj celej svojej rodine. Iste správne tušíte, čo je tým pokrmom? Je ním Božie slovo.
Božie slovo má moc pomôcť. Ono môže uzdraviť narušené vzťahy. Aj tam, kde už bola zasiata infekcia zla, jed skazenosti alebo sebectva, neúcty či násilia je ono liekom a pomocou.
Božím slovom je aj slovo Božieho zákona. Dnes sme spoločne vypočuli štvrté Božie prikázanie. Je to zrozumiteľné a jasné slovo a skutočná pomoc pre naše vzťahy, menovite pre vzťahy rodičov a detí. Štvrté Božie prikázanie chráni na prvom mieste samotné postavenie rodičov. Vyvyšuje ich v očiach detí, lebo aj deťom je z toho slova zrejmé, že tak to chce sám dobrý Pán Boh, aby deti milovali a ctili svojho otca a matku. Pán Boh človeka neponižuje. Preto vedie k úcte a láske aj deti.
Vedie nás k poslušnosti už v detstve a aj neskôr, keď rodičia sami potrebujú pomoc. Možno preto, lebo sú starí a nevládni. „Cti si otca svojho i matku svoju“ je slovo, ktoré je skutočnou pomocou aj pre samotných rodičov, ak svoje deti takto učia a vedú. Preto sa o to snažme spoločne: cirkev, rodina i škola. Ak to kresťanský učiteľ nemá určené priamo v osnovách ako pedagóg, môže tak účinne robiť svojím osobným príkladom. Žiaľ, veľa učiteľov a pedagógov pochybuje o význame Božieho slova a Božieho zákona. Možno preto, že sami boli vychovávaní a vedení inak. V duchu ateizmu, alebo agnosticizmu, v presvedčení, že Božie slovo je niečo „staré, nemoderné“ a teda aj nepotrebné.
Tento názor vyvracia sám život. Ak by to tak bolo, tak by nemodernými a nepotrebnými boli aj také veci ako je slnečné svetlo, dobrý vzduch a čistá voda. A to predsa nie je pravda. Na druhej strane výsledkom pretechnizovaného sveta a života je smog svetelný i v ovzduší, znečistená voda, ba celá príroda a to nikomu nepomáha. Všetci vieme, čo deťom i dospelým prospieva. Teraz, keď prídu prázdniny, budeme všetci hľadať to, čo Pán Boh ako dobré stvoril pre človeka.
Božie slovo: „Cti si otca a matku…“ chráni však aj autoritu samotných učiteľov, vychovávateľov, katechétov, farárov a vôbec všetkých predstavených, ktorých si máme ctiť a byť im poslušní. Ak sa Božie slovo a prikázanie obchádza, trpia napokon všetci: deti, ktoré nepoznajú hranicu medzi dobrom a zlom, i tí, ktorí im chcú len dobre a to je azda každý rodič i učiteľ.
Bratia a sestry v Pánovi!
Duch Boží nás varuje pred diabolskými klamstvami, že obchádzanie Božieho zákona prinesie človeku viac radosti a lásky, viac priateľstva a svornosti ako jeho plnenie. Nie je to pravda. Iba čistý prameň Božie slova, z akého vychádza aj 4. Božie prikázanie má túto moc a schopnosť.
Boží zákon je dobrý a slúži k dobrému životu. Vychádza od Toho, ktorý sám je plnosťou lásky a dobroty. Nemožno si totiž nevšimnúť, že Pán Boh tu hovorí aj o dôsledku zachovávania tohoto jeho prikázania. Ono má pripojené zasľúbenie o požehnanom a dobrom živote už na tejto zemi: „aby si dlho žil na zemi“. Dlhý život znamená aj život šťastný a pokoja plný. Príkladov na to, ako si mnohí skrátili a zničili život neposlušnosťou, je žiaľ, okolo nás mnoho. Pán Boh hovorí ako Ten, ktorý sám koná dobro pre človeka. Tak konal pre ponížený a zotročený ľud Izraela, tým, že ho „vyviedol z domu otroctva“ a priviedol do „zasľúbenej zeme, oplývajúcej mliekom a medom“. Takýto život chce a ponúka nám už na tejto zemi a vždy nás predchádza svojou láskou.
Možno niektorí rodičia váhajú s učením Božiemu zákonu detí od útleho detstva. Možno aj preto, lebo v ňom, akoby v zrkadle, vidia svoj hriech, svoje chyby ktoré urobili v manželstve, v rodine, a ktoré stále opakujú. Hovoria, že „nemajú čas“…alebo sú nadmieru prísni, tvrdí, či dokonca sebeckí. Apoštol Pavel privoláva otcom: „Vy, otcovia, nedráždite svoje deti…“(Ef 6, 4), čím poukazuje na nedostatok trpezlivosti a lásky. Áno, Boží zákon odhaľuje aj chyby a hriechy nás rodičov. Preto, aby nás priviedol k pokániu a cez pokánie k Pánovi Ježišovi Kristovi. K jeho láske a odpusteniu, ktoré potrebujeme a napokon k daru Jeho pokoja. Nebojme sa vyznať aj svoje chyby a prichádzať k Pánovi s vierou a dôverou. Naša cesta života nech je cestou plnenia Božích príkazov, ktorá vedie k požehnanému životu v časnosti a napokon aj k životu s Pánom vo večnosti v Jeho plnej láske a radosti. Amen
4. nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.