Začiatok nového školského roku
Úvodná modlitba:
Všemohúci a láskavý Bože, Ty si Stvoriteľ a Pán nad všetkým stvorenstvom. Ty si i naším Pánom a zveril si nám mnoho vecí, mnohými úlohami si nás poveril. Vyuč nás, Hospodine, svojím cestám a veď nás rovným chodníkom. Prosíme dnes o otvorenie našich očí, uší i sŕdc, aby sme porozumeli a prijali Tvoje slovo a Tvoju svätú vôľu.
Daj, aby nás uchvátila Tvoja moc i Tvoja láska a aby sme boli schopní odpovedať na Tvojou lásku láskou a na Tvoju moc oslavou Tvojej veleby. Daj, aby sa to všetko stalo programom celého nášho života a tak i cieľom v období nového školského roku. Amen
Ž 8, 2 – 10:
„Ó, Hospodine, Pane náš,
aké je slávne Tvoje meno na celej zemi!
(3) Z úst dietok a tých, čo sú pri prsiach,
ai pevnosť založil proti svojim protivníkom,
aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa.
(4) Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov,
na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil:
(5) Čo je človek, že naň pamätáš?
A čo syn človečí, že sa ho ujímaš?
(6) Málo menším si ho urobil od božských bytostí,
slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil.
(7) Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk,
položil si mu všetko pod nohy:
(8) všetky ovce i voly aj poľnú zver,
(9) nebeské vtáctvo, morské ryby,
i to čo chodí morskými cestami.
(10) Ó, Hospodine, Pane náš,
aké je slávne Tvoje meno na celej zemi! „ Amen
Milé deti a milá mládež, milí rodičia a bratia a sestry, ktorí cítite svoje povolanie k oslave Pána Boha!
Po horúcom lete a pekných prázdninách sa začal v utorok nový školský rok. Začalo sa nové vyučovanie, ktoré prináša určitý tlak na rodiny, učiteľov ale najmä na deti, ktoré majú získať nové vedomosti. Tie sa jednoznačne kládli vždy na prvé miesto pri práci školy. Platí to o všetkých vyučovacích predmetoch. Nepochybne, vedomosti sú veľmi potrebné a dôležité, o tom niet sporu. Nový školský rok však prináša aj pozoruhodnú novinku, nový obsah, ciele i spôsob vyučovania (tzv. kurikulum). Zatiaľ platí pre prvé ročníky základnej školy. Čo to znamená?
V podstate asi toľko, že sa už nebude klásť dôraz len na získavanie vedomostí, ale aj na to, aby deti získaným vedomostiam rozumeli a aby ich vedeli v ďalšom živote aj správne použiť a využiť. Učitelia dostávajú viac slobody ako to dosiahnuť, ale aj väčšiu zodpovednosť.
Nové kurikulum sa týka aj vyučovania náboženstva v školách.
Farári nášho seniorátu sme mali práve tu v Holíči, vo vašom CZ dôležité školenie k tejto úlohe.
Viaceré deti aj z vášho CZ budú chodiť na náboženskú výchovu a výučbu a táto reforma sa bude dotýkať aj ich. Pri vyučovaní v školách už nepôjde len o hromadenie vedomostí a následnú „oslavu“ rozumnosti, ktorá je hodnotená známkami, ako sme boli na to zvyknutí. Kto dostal dobrú známku, dostával pochvalu, kto zlú známku, bol kritizovaný v škole i doma.
– Zachytil som však aj jednu zvláštnu správu. Zoologická záhrada v Ganzendorfe v Rakúsku to urobila opačne. Žiaci, ktorí dostali na vysvedčení najhoršiu známku boli odmenení tým, že mali vstup do ZOO zadarmo – museli to však dokázať predložením vysvedčenia. Aspoň nejaká útecha pre „nešťastníka“.
Vyučovanie náboženstvo v školách sa však neznámkuje vôbec. Prečo je to tak?
Na náboženstve sa učia deti poznávať Pána Boha, Jeho dielo i vôľu a mnoho iného z Písma. Učia sa, podobne ako my všetci na službách Božích, že „Pána Boha sa máme báť a máme ho milovať a v Neho samého dúfať“ (Malý Katechizmus). Ak by sa známkovalo, najlepšiu známku by mal dostať ten, kto Ho najviac miluje a Mu dôveruje. Ale ako toto niekto môže vedieť a hodnotiť ? Ako sa láska k Pánu Bohu dá z ľudskej strany zmerať a známkovať ? Vieru, nádej a lásku iste môže poznať a „oznámkovať“ iba sám Pán Boh. A On to aj robí a ocení.
Nielen deti samotné, ale aj mnohí dospelí si to neraz neuvedomujú. Myslia si, že to, čo je dôležité, je množstvo vedomostí, množstvo poznaných biblických histórií, citátov a výrokov z Biblie a z učebníc náboženstva. Ako sme povedali na začiatku, vedomosti sú iste dôležité, ale ešte dôležitejšie je, aby deti náboženským informáciám aj správne rozumeli a potom, aby ich vedeli aj správne použiť.
Milí bratia a sestry!
To, čo platí o novej reforme vzdelávania všeobecne, platí teda aj o náboženskej výučbe. V tomto bode vidíme a zisťujeme, že je to niečo, čo v minulosti ako úplne samozrejmé robili, v čom žili a o čo sa usilovali aj mnohé naše evanjelistov-kresťanské rodiny. A iste tak mnohé konajú a usilujú sa konať aj dnes, aj keď, žiaľ nie všetky.
Práve Písmo sväté nám jasne ukazuje, že nestačí mať iba náboženské vedomosti, alebo poznať biblické deje. Za všetky príklady zo Starej a Novej zmluvy uvediem iba jedno známe svedectvo zo Skutkov apoštolských:
Duch Boží viedol diakona Filipa tak, že ho poslal na cestu z Jeruzalema do Gazy ktorá bola pustá, čiže málo používaná. Zdanlivo tam nebol priestor na akúkoľvek misiu. Predsa však tadiaľ išiel dvoran etiópskej kráľovnej, ktorý sa vracal z Jeruzalema a čítal knihu proroka Izaiáša. Filip sa pripojil sa k nemu a spýtal sa ho:
„A či aj rozumieš, čo čítaš? Odpovedal mu: Akože by som rozumel, ak mi len niekto nevysvetlí. Potom poprosil Filipa, aby vyšiel na voz s prisadol si k nemu. Stať, ktorú čítal, bola: Viedli Ho ako ovcu na zabitie a ako baránok mlčí pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril úst…“. – Dvoran povedal: „Prosím ťa, o kom to hovorí prorok? Sám o sebe a či o niekom inom? Vtedy Filip otvoril ústa a počnúc od tohto Písma, zvestoval mu Ježiša“.
Milí bratia a sestry!
Iste ste si všimli, že v tomto príbehu zaznelo presne to „nóvum“ z novej reformy vzdelávania, keď dvoran hovorí: „Akože by som rozumel, ak mi niekto nevysvetli !“ Písmo sväté nás dávno učí to, na čo dnes prišli ministerskí úradníci.
O správnom vyučovaní poznania Pána Boha hovorí aj náš dnešný text. Slová z ôsmeho Žalmu hovoria o prírode ako o otvorenej veľkej knihe, z ktorej sa môžeme, ak chceme, o Pánu Bohu veľa naučiť, správne informáciám porozumieť, ale aj učiť sa to tretie – totiž, ako tie informácie správne použiť.
Žalmista svedčí: “Ó, Hospodine, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi!“ – Zároveň obracia našu pozornosť aj k nebeskej oblohe a ku konkrétnemu stvorenstvu na zemi, keď hovorí: “ Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá. Z úst dietok a tých, čo sú pri prsiach si pevnosť založil proti svojím protivníkom…Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil: Čo je človek, že naň pamätáš? A syn človečí, že sa ho ujímaš?“
Sú to úžasné slová pre nás a pre všetkých ľudí. Učia nás, že zem a život na nej a vesmír tu nie je iba nejakou náhodu (napr. len ako následok „veľkého tresku“) Nie sme tu iba náhodou ani my. Všetko má svoj počiatok i cieľ v Bohu Stvoriteľovi a v Ňom má všetko aj svoj dobrý zmysel a cieľ.
Ten, ktorý stvoril svet je naším dobrým Otcom ktorý má o nás záujem a stará sa o nás. Jeho moc a veleba siaha “nad“ nebeskú oblohu, svedčí o nej mesiac a hviezdy vo vesmíre. Výstižne to vyjadril filozof Kant: “ Dve veci ma napĺňajú úžasom: hviezdnaté nebo nado mnou a mravný zákon vo mne“.
My smieme a máme obdivovať aj dar života, ktorý je nesmierne cenný už vtedy, keď ide o tých najmenších, najbezbrannejších, a to sú aj deti, dokonca kojenci pri prsiach matky. Deti sú nielen našou pýchou, radosťou a nádejou, ale sú a zostávajú „pevnosťou“ proti všetkým silám zla a smrti, diabla a zániku. –
Preto aj nám má nesmierne záležať na živote a na blahu našich detí, počnúc od najmenších, aj tých ešte nenarodených, pretože majú v Božích očiach vysokú cenu. Pán Ježiš to neskôr povedal jasne a jednoznačne: “Dovoľte dietkam prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie“.
Vzhľadom na poznanie a vieru v Pána Boha nie sú problematické deti, ale skôr dospelí, ktorí neveria v Pána Boha a preto sa neraz nezastavujú vo svojom hriechu ani pred ich vraždením a zabíjaním. Dieťa nemá silu a rozum dospelého a predsa má svoju hodnotu rovnakú ako dospelý človek. Dieťa plne dôveruje tomu koho miluje a je schpné viery a lásky. Iba Herodes a herodesovci vraždili deti v minulosti a robia tak i dnes. Pán Boh sám prišiel k nám v podobe nemluvniatka, a v Ňom dokázal, že stojí proti hriechu, diablovi i smrti. Ježiš, tichý a pokorný Baránok Boží, nás učí veriť V Otca, ktorý „chce, aby všetci ľudia boli spasení“. Tak máme a môžeme rozumieť informácii o Pánu Bohu.
Bratia a sestry v Pánovi!
Ďaleko by nás viedlo, keby sme mali vypočítať všetky len niektoré z doteraz známych zázrakov vo vesmíre, na zemi, či vo vodách zeme. Nedávno ma zaujalo rozprávanie mladého fyzika o objave tzv. šedej hmoty, res.o objave cesty, ako ju možno dokázať, keď je neviditeľná a prechádza cez ňu svetlo! V obdive na dielom Božích prstov, výstižne povedal už SZ Jób: „Hospodin zem zavesil nad ničím“.(Jób 26, 7)
Žalmistapripomína, že Pán Boh „úžasne predivne stvoril človeka“. Deti na náboženstve a my všetci na službách Božích sa učíme poznať aj človeka, ako vrchol Božieho stvorenstva.
Nejde len vedomosti o tele a jeho stavbe. Z Božieho slova vieme, že človek je „stvorený na obraz Boží“ a obrazom Božím má aj zostať a prijímať Božiu milosť, ktorá chcce hriechom zničený obraz v nás obnoviť.
Tu sa učíme aj to, nielen „ako“, ale najmä „prečo“ stvoril Pán Boh človeka. Žalmista hovorí: “ Čo je človek, že naň pamätáš? A syn človečí , že sa ho ujímaš? Málo menším si ho urobil od božských bytostí, slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, položil si mu všetko pod nohy“. Učí nás vedieť, že On všetko čo je stvoril pre nás, samého človeka však pre seba, pre spoločenstvo so sebou.
Našou úlohou je na jednej strane spoznať naše miesto a našu hodnotu a dôstojnosť: človek je a má byť pánom nad dielom Božích rúk. Má zem „ obrábať a strážiť „ aby bola ako rajská záhrada. Vieme, že ani v dnešnej dobe tak nekoná, hoci už vieme, a vidíme, čo môže človek svojím nerozumným a nezodpovedným šafárstvom spôsobiť nie iba zemi a stvorenstvu, ale hlavne sebe.
To je téma na vzdelávanie sama o sebe veľká a aktuálna: Ako byť Božím ekonómom a Božím ekológom? – A všeľudským záujmom je, ako správne a múdro spolunažívať vo vzťahu s našimi blížnymi, o čom jasne hovorí Desatoro. O pravej dôstojnosti človeka svedčí Božie slovo v Písme mnoho a jasne…
My však máme poznatky nielen prijať a hromadiť, ako to robí AI, ale im aj porozumieť a potom ich vedieť správne použiť. Žalmista ukazuje ako poznanie a obdiv nad poznaním diela stvorenia a Stvoriteľa správne využiť a k čomu má viesť.
Má viesť k Božej chvále a vďake : „Ó, Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi. Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá…“.
Je chybou, ak niekto považuje stvorenstvo za božstvo a vzdáva mu úctu a česť, ktorá mu nepatrí. Je chybou, ako sa to žiaľ už častokrát stalo a stáva stále, oslavovať človeka, i keď je vrcholom a korunou stvorenstva. Pestovať kult človeka ako „pána a Boha“ viedlo a vedie vždy k zlému. Oslava, česť, zvelebovanie patrí iba Pánu Bohu.
Bratia a sestry!
Toto učme aj naše deti. Učme ich aby mali nielen vedomosť o Pánu Bohu – Stvoriteľovi, ale aby pochopili, že On je naším dobrým a láskavým Otcom. Aby nielen vedeli, že Ježiž žil a zomrel na kríži, ale aby vedeli aj to, pre čo a pre koho zomrel a potom z mŕtvych vstal. Učme nielen to, že je tu nejaká cirkev, ale aj kto je je Hlavou, a prečo je naše evanjelická cirkev našou duchovnou matkou, ktorá ná vedie tak, aby sme Božími deťmi. Učme ich najmä naším vlastným príkladom že aj oni sa Krstom svätým stali občanmi Božieho kráľovstva.
Učme ich vždy vtedy, ako nám radí slovo Písma. Filip si prisadol k dvoranovi, keď ho ten o to požiadal. Keď povedal, že potrebuje vysvetlenie. Pri náboženskom učení a vzdelávaní, je to, čo Lukáš zapísal priam zásadná vec: „Potom poprosil Filipa, aby vyšiel na voz a prisadol si k nemu. – Učme teda vtedy, keď sa deti pýtajú, keď nám kladú otázky. Hneď a a okamžite. Nevyhovárajme sa z našej kňazskej úlohy: teraz nemám čas, daj pokoj, alebo nebodaj: neotravuj!
Deti malé i tie dospievajúce majú mnoho otázok: a my – jedno, či v škole, alebo doma, majme jasné povedomie o tom, že sme Pánovi služobníci a splňme s radosťou svoju úlohu všeobecného kňazstva pre dobro ich i naše – dobro časné i večné. Amen
13.nedeľa po Svätej Trojici – Začiatok školského roku – CZ Holíč – Ľubomír Batka st.