Buďte verní až do smrti!
L 21, 8 – 19:
„Riekol im: Nedajte sa zviesť! Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: Ja som Kristus, a: Čas sa priblížil. Nechoďte za nimi! (9) Leď však počujete o vojnách a o nepokojoch, nedeste sa, lebo to musí byť prv, ale koniec nebude hneď. (10) Potom im hovoril: Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu; (11) budú veľké zemetrasenia a miestami hlad, i mor, desivé zjavy a veľké znamenia budú z neba. (12) Ale prv, ako by sa to všetko stalo, položia ruky na vás, budú vás prenasledovať, vydajú vás súdom a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. (13) A to sa vám stane, aby ste vydávali svedectvo. (14) Zaumieňte si teda že nebudete vopred premýšľať, ako sa brániť, (15) lebo ja vám dám ústa aj múdrosť, ktorej nebudú môcť odolať a odporovať ani všetci vaši protivníci. (16) Budú vás udávať aj rodičia a bratia, príbuzní a priatelia, a niektorých z vás usmrtia. (17) Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno, (18) ale ani vlas sa vám nestratí z hlavy. (19) Vytrvalosťou zachováte si duše.“ Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Popri dare telesného chleba, ktorý potrebujeme prijímať každodenne, ponúka nám náš Nebeský Otec aj chlieb duchovný, ktorým nás sýti k životu večnému. Jeho ponuku poznáme v dvoch podobách: v slove a v Sviatostiach. Dnes máme možnosť prijať ho v slove evanjelia i v podobe chleba a vína v Pánovej večeri. Chlieb i víno je nielen výsledok práce človeka, ale aj darom požehnania zo strany Božej. Tento chlieb a víno budú však spojené a spečatené so slovami Pána Ježiša Krista, ktoré vyslovil ako príkaz vo svojom testamente pred svojou smrťou. „Vezmite a jedzte… pite z neho všetci…“. K tomuto príkazu však pripojil aj nádherné slovo zasľúbenia: „Toto je moje telo – toto je krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás na odpustenie hriechov“. Na inom mieste povedal podobne: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život“.
Slovo Pána Ježiša a podobne aj ponuka Jeho sviatosti vyžaduje našu dôveru, aby mohli byť prijaté s úžitkom a požehnane. Kde sa tak deje, prichádza On sám a prijíma nás do svojho večného spoločenstva, robí z nás Božie deti a dedičov kráľovstva Božieho. Túto dôveru On cez slovo sviatosť svojej Večere zároveň posilňuje a utvrdzuje.
V závere cirkevného roku počujeme na službách Božích najmä slová o posledných veciach človeka. Ide o eschatologické, čiže budúe veci, ktoré sú predmetom našej nádeje. A práve o nich vzniká v duši, v srdci a mysli človeka najviac otázok, nejasností i pochybností. Povedané slovami apoštola Pavla, tie budúce veci vždy vidíme akoby cez závoj, čiže len v obrysoch. Je to tak preto, lebo oni presahujú náš rozum a doterajšie skúsenosti. Ide o veci, ktoré sa majú stať a to dáva priestor na rôzne otázky, alebo aj špekulácie človeka. Aký je a má byť postoj nás, evanjelických kresťanov? Tak ako vždy chceme predovšetkým počúvať pozorne slová Pána Ježiša Krista a plne im dôverovať, lebo On je pre nás „Cesta, Pravda i Život“.
Dnešné slová Pánove z Lukášovho evanjelia nám podávajú láskavé oslovenie a naliehavé výzvy, ale aj vzácne povzbudenie. Myslím, že oboje potrebujeme počuť my všetci, tak ako ich potrebovali kresťania v každom čase, počnúc od apoštolov, i terajšie a budúce generácie.
Nedajme sa zviesť, ale zostaňme verní pravde!
Lebo:
1. čas sa naplňuje
2. vernosť svojmu menu a svedectvu Pán vyžaduje
3. vytrvalosť darom večného života odmeňuje
Bratia a sestry v Pánovi!
Na veciach, ktoré vidíme iba ako cez závoj, na veciach budúcich sa radi „priživujú“ rôzni falošní proroci, ktorí si hľadajú svojich žiakov a nasledovníkov. Človek, stvorený do spoločenstva nechce byť sám ani vtedy, keď je na zlej alebo falošnej ceste. Preto chce nájsť niekoho, kto by s ním vytváral spoločenstvo. Preto Pán Ježiš svojim nasledovníkom hovorí:“ Nedajte sa zviesť!“
Je to upozornenie na skutočnosť, že zvody na Jeho verných budú vždy doliehať. Viera v Neho ako Spasiteľa nie je naším trvalým majetkom a výbavou, ale darom, o ktorý nás bude chcieť diabol i svet pripraviť.
Zároveň je to výzva k vernosti voči Nemu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi.
Napríklad židovská viera a misia trvá a pokračuje v tom zmysle, že bude vždy rôznym spôsobom opakovať: Mesiáš ešte len príde! Pohanská misia a jej výhonky rôznych druhov vždy budú ľudí tiahnuť iba smerom k zemi a k tomu, čo je zemské.
Ponuky rozličných a rozmanitých náuk môžu byť veľmi rôzne a „pestrofarebné“, ale vždy ide o spochybňovanie evanjelia, ktoré je z neba, ktoré je „mocou Božou“ (R 1, 16) a prevyšuje každý ľudský rozum a ľudské sily.
Mnohí samozvaní učitelia hovoria, že poznajú presný čas konca sveta a v podstate zastrašujú ľudí „kreslením katastrofických scenárov“ konca sveta.
Pán Ježiš vie a upozorňuje a nás, že neprávosť a najrôznejšie prejavy ľudského hriechu sa prejavujú a budú prejavovať v každom čase a v každom okamihu nášho života. Vojny, udavačstvo, osočovanie verných sa dialo, deje a bude diať v každom čase vždy nanovo. Kresťan s týmito prejavmi hriechu, ale aj rôznymi katastrofami v prírode má počítať, aby sa nepredesil a aby nezhasol plamienok jeho viery a nádeje. To ešte nemusí byť koniec, ani priamo znakom konca sveta a príchodu dňa “D“. „O tom dni totiž nikto z ľudí nevie a nebude vedieť“. Tento deň a s ním posledný súd je teda plne v kompetencii nebeského Otca.
Nesprávne uzávery z týchto udalostí môžu byť dva. Prvý je taký, že ten deň ešte nepríde a ani sa nepribližuje, preto človek nemusí konať pokánie a môže žiť svojvoľne. Druhý môže byť ten, že niekto, kto chce kresťana odviesť od jeho pokladu viery a nádeje povie: Ja o tom dni viem viac, lebo naša skupinka to vie z Písma vypočítať, preto – prestúpte k nám! Príjmite našu pomoc a záchranu od nás! Aby vyzerali dôveryhodne, budú sa vždy oháňať menom Kristovým, alebo Božím. Dokonca niektorí povedia: „Ja som Kristus!“, alebo budú hovoriť: “Pane, Pane…“ a budú si priťahovať učeníkov.
Ako pozerať uprostred sveta plného zla a násilia na budúcnosť v pravej dôvere v Pána Ježiša Krista? On hovorí vážne o svojom príchode i o našej zodpovednosti – ale bez strachu! Pretože príchod Ježišov bude pre tých, ktorí veria Jeho slovu a zasľúbeniu vykúpením, záchranou, obnovením rajskej blaženosti i stvorením nových vecí. Preto M.Luther povedal: „Keby som vedel, že zajtra bude súdny deň, aj tak by som ešte dnes zasadil jabloň“ . To je výraz pravej dôvery v milosť Pána Ježiša a v lásku Boha, Otca.
2. Prejavmi blížiaceho sa „dňa D“ sú nielen svetové katastrofy a ťažkosti, úzkosti obavy, ale aj ťarcha kríža, ktorý musia verní kresťania každodenne niesť. Falošní proroci síce veľa hovoria o skazenosti a nenávisti sveta, ale k ich „marketingovej“ činnosti a k ich „misijnej“ výbave nepatrí hovorenie o tom, že veriaci človek nie je a nebude ušetrený osobného kríža a ťažkostí. Zvestujú „evanjelium prosperity“: hovoriac my sa modlíme a naša modlitba odvráti všetko utrpenie.
Pán Ježiš však otvorene hovorí, že Jeho verní musia okrem všeobecných dôsledkov ľudského hriechu a zámerov počítať s určitou mierou utrpenia práve pre vernosť Jemu, svojmu Pánovi. Ako bol hanobený On, Boží Syn, tak budú aj tí, čo sú Jeho. On niesol kríž a pohanu a s nesením kríža musíme aj my nielen počítať ale tento údel aj prijať. To platí o všetkých, ktorí tvoria dnes Jeho telo, čiže viditeľné spoločenstvo cirkvi.
Cirkev Kristova si nemá myslieť, že bude jednoducho v obľube a dokonca na výslní tohto sveta, ktorý je ovládaný hriechom a božstvami najmä mamony a pýchy. Preto Pán požaduje vernosť Jeho menu „až do smrti“, osobnú statočnosť viery a najmä pripravenosť ku svedectvu o hodnote viery a nádeje a o jedinom zdroji lásky každého kresťana.
Pán nám hovorí o povolaní vydávať svedectvo o Ňom pred vladármi a mocnými tohto sveta, rovnako ako v rodinách a pred najbližšími. Pri tom utrpenie nemusí prísť iba zo strany tých, čo majú moc, ale aj zo strany domácich a blízkych. Iste o tom nielen vieme, ale možno ste to aj zakúsili mnohí z vás, milí bratia a sestry, ako rodičia, starí rodičia a možno aj ako manželia. Mnohí viete, aké je to náročné, aké je to neraz aj boľavé a aké je to ťažké svedčiť o Kristu ako Pánovi a Spasiteľovi svojim vlastným domácim, manželovi, manželke, dieťaťu, alebo rodičovi. To je neraz ťažšie a namáhavejšie, ako povedať ministrovi niečo o spôsobe jeho spravovania vecí verejných, alebo o jeho pokrytectve.
Pán Ježiš však hovorí o úlohe svedectva viery každému z nás, že i keď je to naozaj ťažké a značí to vpravde nesenie kríža, až po svedectvo martýria, čiže obeť života. On však svojich neopúšťa a je s nami vždy. Martýrium kresťanov v plnom rozsahu je realitou na mnohých miestach tejto zeme a my buďme vďační za to, že nie je realitou v našej krajine.
Napriek všetkým naším súčasným ťažkostiam, plne dôverujme Pánovmu zasľúbeniu, že On sám nám v skúškach pomôže svojím darom múdrosti: “Lebo ja vám dám múdrosť aj ústa“. On napokon aj odmení našu vernosť darom slobody: „Ani vlas sa vám nestratí z hlavy. Vytrvalosťou zachováte si duše“. Tým, ktorých povolá k obeti života – tým dá aj silu k takejto obeti. Všetkým však hovorí: ani vlas nestratí z hlavy ten, kto zostane verný.
3. Bratia a sestry v Pánovi!
Vytrvalosť vo viere má byť teda ozdobou každého verného kresťana. Vytrvalosťou vo viere a dôvere si zachováme duše. To znamená, že aj keď vydávanie svedectva nemusí byť ľahkou úlohou, práve táto služba a úloha je dôležitá pre tento svet, ale aj pre nás, ktorí sme poznali a prijali dar Ducha Svätého v slove a v sviatostiach.
Bratia a sestry!
Sú pred nami rozličné cesty života. Skúškou života viery môže byť choroba, alebo blízkosť smrti našich blízkych. Svedčiť im o ceste vedúcej cez bránu smrti a hrobu k nebeskej vlasti nemusí byť ľahké. Zachovať vernosť reformačnému dielu Lutherovmu a nášmu Augsburskému vierovyznaniu je v súčasnosti opäť veľkou výzvou, keďže u mnohých evanjelikov narážame na ľahostajnosť, ale aj na odpor falošných učiteľov „iného evanjelia“. A dnešný svet má svoje vlastné ciele. Vždy chcel a chce využiť z náboženstva a z dedičstva kresťanstva len to, čo sa využiť pre obchod a zisk. Aj tu všade platí výzva Pánova: Nedajme sa zviesť, ale zostaňme verní Pravde! Posledný čas sa naplňuje, vernosť svojmu menu a svedectvu Pán Ježiš od každého kresťana vyžaduje, ale vernosť darom neba, oslávenia a večného života odmeňuje. Amen
Predposledná nedeľa cirkevného roka – MyS – Ľubomír Batka st.