Vezmite, jedzte!
Vo večer bôľu,
keď tíško sadli k stolu.
dvanásť ich bolo – dvanásť,
Trinásty zdal sa spomedzi nich narásť
v očiach so smútkom osiralých,
vzal chlieb a dával… a vzal i kalich
a žehnal: – pite z neho všetci…
na odpustenie hriechov…
na moju pamiatku… Amen
/ M.R. – Kríž a kalich/
Mt 26, 31- 33 (35 b):
“Vtedy im riekol Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera, a rozpŕchnu sa ovce stáda, (32) ale po svojim vzkriesení predídem vás do Galiley. (33) Odpovedal Mu Peter: Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším”. – (35 b) Podobne hovorili aj všetci učeníci.“ Amen
Milí bratia a sestry!
Tak ako učeníkov, aj nás dnes pozval a zhromaždil Kristus Pán. Je iba málo tak významných chvíľ a tak dôležitých spomienok, ako večer Zeleného štvrtku. Zhromažďuje nás ako Božiu rodinu. Sme deťmi Božími od chvíle Krstu svätého, ale sme deti – rozpŕchnuté, ako ovce stáda. (v.31 b)
V dnešný večer smieme počuť, že máme Pastiera, ktorý nás pozýva k svojmu stolu. Pri ňom si uvedomujeme veľkosť Kristovej lásky a hodnotu Božieho detinstva. Pripomíname si pamiatku Jeho zachraňujúcej obete, keď On, ako dobrý Pastier, svoj život kladie za ovce. (J 10, 11)
Ježiš vyslovil pozvanie učeníkom, aby sa zhromaždili ešte raz pred Jeho smrťou k slávnostnej večeri, ktorou si pripomínali v národe veľkú Božiu milosť a veľké skutky záchrany .“Túžobne som si želal jesť s vami tohto veľkonočného baránka, prv, ako by som trpel”. (Lk 22, 15) Po spoločnom slávení hodu baránka a ustanovení svojej Svätej večere, na Olivovom vrchu učeníkom povedal s veľkým smútkom svojho milujúceho srdca : “Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda”.
Ako je to dnes medzi nami, po dlhoročnom odstupe od týchto udalostí poslednej večere, udalostí na Olivovej hore a Golgote, milí bratia a sestry? Čo je tým najvnútornejším dôvodom nášho dnešného stretnutia?
Veľkonočného baránka, ani sederovú večeru nejedávame, ako robili a robia po stáročia a tisícročia naši starší, židovskí bratia a sestry. Seder je slávnostná a radostná večera. (2M 12, 1-21) Je totiž spomienkou na veľký Boží čin a skutok. Je oslavou záchrany ľudu SZ z domu otroctva, spomienkou na povolanie k slobode. Pripomenutím, že Pán Boh počuje trpiaceho a dáva život a dôstojnosť pošliapanému. Je pripomenutím, že nikto nie je Bohom zabudnutý, že každý je povolaný k životu, v ktorom môže človek, i národ poznať Božiu vôľu s nami.
Božia vôľa a Boží zámer bol už pri stvorení sveta jasný a zrozumiteľný. Človek má vedieť a pamätať na to, že bol stvorený pre Pána Boha, do radostného spoločenstva s Bohom. (1M 2, 1-2) Preto, aby počul Božie slovo a poznal Boha a aby mohol hovoriť k Nemu a s Ním.
Keď Pán Ježiš pozval učeníkom k spoločnému stolovaniu, chcel im pripomenúť tento Boží zámer, ktorý sa nezmenil. Božie pozvanie do spoločenstva s Pánom Bohom Ježiš odovzdal verne, ako Boží poštár celému Izraelu, i všetkým rozptýlením Božím deťom. Cez tento ľud aj všetkým ostatným ľuďom a národom. Hoci “prišiel do svojho vlastného, ale jeho vlastní ho neprijali”.
Aký je však ten testament, slovo Novej Zmluvy, ktorú Ježiš priniesol a podpísal svojou vlastnou krvou? Je taký istý, ako bol na počiatku dejín. Boží zámer sa nezmenil. Znamená aj pre nás toto: Smieš počuť Božie slovo, rozumieť Mu a môžeš Božiu vôľu uplatniť v spoločenstve s tými, ktorí sú najbližší tvojmu srdcu. Božia vôľa a Boží zámer sa nezmenil, ale človek sa mení. Prečo vlastne?
Prečo po toľkých slovách a pozvaniach z Božej strany, po toľkých prejavoch Božej lásky musel Ježiš ísť na kríž a aj svojim najbližším adresovať smutné konštatovanie: “Vy všetci sa pohoršíte – a rozpŕchnete sa – ako ovce stáda”…?
Dnes si uvedomujeme nanovo aj naše časté opustenie Božieho slova a spoločenstva s Pánom Bohom. Mnohí ho podcenili natoľko, že sa ho vzdali a vzdávajú pre púhych “30 strieborných”…
A aké sú dôvody našej roztratenosti, našej neochoty byť a žiť s Bohom a s blížnymi, ako s bratmi a sestrami ?
Naše cesty a zlyhania lepšie vidíme na iných, ako sami na sebe. Vidíme, že učeníci: seba precenili, ale Božiu milosť a lásku podcenili. Preto nás
Zelený štvrtok oslovuje:
– svoju lásku nepreceňujme
– spoločenstvo s Kristom nepodceňujme
– za Božiu milosť vždy a všade vďaku vzdávajme.
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
V Krste svätom sme sa stali Božími deťmi. Uvedomujeme si, že sme boli prijatí s láskou nielen našimi rodičmi, našimi rodinami, ale aj Pánom Bohom, skrze Krista. Mnoho krát sme vyslovili sľub, že budeme Krista Pána nasledovať, že budeme žiť v Jeho láske, chodiť v novote života, že budeme plniť Božiu vôľu a dokážeme sa vernými kresťanmi – evanjelikmi.
Aj Peter a ostatní učeníci veľa prijali a dostali od Ježiša. A sami mnoho a všeličo opustili, ako o tom Peter a ostatní vydali svedectvo. V spoločenstve s Pánom sa cítili dobre a uvedomovali si, že jedine On je cesta k Bohu, plnosť pravdy a Ten, ktorý prináša nádej večného života. Po všetkom, čo prežili, predsa vidíme, ako Peter i ostatní precenili seba. Precenili svoju silu a odhodlanie zotrvať pri Kristovi. Predstavu, že to sami dokážu a v ich srdciach je toľko lásky, že všetko prekonajú!
“Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším”. (v.33) To sú slová Petrove – a možno aj naše. Nie je to príjemné zistenie, ak predsa cítime, že naša láska a vernosť nie je dokonalá. Ani láska k Pánu Bohu, ani láska a vernosť k Ježišovi, ako Pánovi, ani naše sľuby a predsavzatia viac sa modliť, viac chodiť do chrámu, viac čítať a počúvať Božie slovo viac milovať našich blížnych!
Vidíme to pri iných, vidíme to aj v našich vlastných manželstvách, rodinách a vzťahoch, že dokonca ani láska k našim najbližším nie je dokonalou a trvalou skutočnosťou. Vidíme a poznávame, ako práve v prejavoch lásky, služby a vernosti k najbližším zlyhávame.
Ak spoznáme aj my, že niekedy naše predsavzatia, našu lásku preceňujeme, máme iba dve možnosti: Buď sa zahanbíme, predesíme a v strachu sa od Krista odvrátime, opustíme Ho ako Judáš Iškariotský. Zapochybujeme o Jeho láske a zasľúbeniach a odídeme.
Alebo, a to je druhá možnosť: prijmeme Kristov pohľad na seba, tak ako Peter, hoci to nebolo bez sĺz. Ale naplnilo sa Ježišovo uistenie, že On je a zostáva naším prímluvcom u Otca nebeského. Vtedy opäť prídeme k Jeho stolu, a prijmeme z Jeho rúk pravý pokrm. Jeho telo a krv, ktorým nás chce sýtiť tak, že nám odpúšťa hriechy a dáva novú silu a nádej.
Preto, bratia a sestry, nepreceňujme seba, naše slová, skutky a našu lásku!
Na druhej strane, nepodceňujme lásku Božiu, ktorá je v Kristu Ježiši, Pánovi našom! Ježiš tak, ako učeníkov po svojom vzkriesení predišiel do Galiley, predchádza aj nás vo všetkom! Stretnutie s Ním, ukrižovaným, ale aj vzkrieseným Pánom znamená to, že smieme z Jeho mocnej lásky “dobiť akumulátory našej lásky” a z nej žiť! Žiť z Božej milosti, ktorá jediná je dokonalá, a naplno sa nám dáva k dispozícii.
Bratia a sestry!
Za Božiu milosť a lásku vždy nanovo ďakujeme a dobrorečme. Nie je to láska bezmocná, lebo je mocnejšia ako smrť! Nie je lacná, lebo je dokázaná drahou krvou nevinného Baránka Božieho! Veľmi draho sme boli kúpení, aby sme boli vytrhnutí z moci hriechu, sveta i pokušiteľa, ale aj z moci každej pýchy a sebalásky.
Filozof a učenec Blaise Pascal, pred vyše 250 rokmi dlho hľadal cestu k Pánu Bohu a spoločenstvo s Ním. Keď zomrel, našli v jeho veste, v podšívke zašitú jeho výpoveď, že napokon túto cestu našiel. Z jeho svedectva sa môžeme aj my dnes poučiť:
“Ak poznáme Boha bez toho, aby sme poznali svoju biedu, dospejeme k pýche.
Ak poznáme svoju biedu bez toho, aby sme poznali Boha, dôjdeme k zúfalstvu.
Ak poznáme Krista, prídeme do stredu, v ktorom môžeme nájsť i Boha i svoju biedu.”
Milí bratia a sestry!
Dajme sa dnes nanovo pozvať Božím Synom, naším Pánom Ježišom Kristom k Jeho stolu, aby nás nasýtil pravým pokrmom. Aby sme prijali odpustenie hriechov pre Jeho zásluhy a aby nám dal nový dôvod chváliť Boha! Aby sme dobrorečili Jeho svätému menu dnes, zajtra i naveky, spolu so všetkými, ktorí neprecenili a nepreceňujú seba a svoju lásku. So všetkými, ktorí nepodceňujú lásku nášho Spasiteľa, dokázanú svätou, čistou obetou za nás a naše hriechy. Ďakujme a dobrorečme Mu aj dnes so všetkými, ktorí prichádzajú k Nemu s túžbou po odpustení hriechov a novote života v našich vzťahoch. Ktorí chcú byť s Ním pri Jeho časnom i večnom stole v nebesiach. Prijmime spoločenstve lásky Otca, Syna a Ducha Svätého, dnes i naveky vekov! Amen.
Zelený štvrtok 2013 – SLB s VP – Sobotište – Ľ. Batka st.