Sila naša, Hospodine!
Tebe prvé naše chvály,
ó, by sme len v srdciach našich
dosť horúcej vďaky mali,
čo úprimne vyznala by
pred tou tvárou zeme, neba,
že sme z Tvojej len milosti,
že sme nič a nič bez Teba.
Sila naša, Hospodine!
Za Krista Ti ďakujeme,
v ktorom k srdcu privinul si
jako otec ľudské plemä;
že nemôže mať viac srdca
celkom od Teba sa stratiť,
ale musí v raj stratený:
k Tebe, k Tebe sa navrátiť.
Sila naša, Hospodine!
Za duše Ti ďakujeme,
s ktorými si posvádzal nás
na tých pútnych cestách zeme,
poznali sme lásku sveta
i Kristovu nehynúcu,
len blažením sa živiacu,
a za spásou svojich mrúcu.
Sila naša, Hospodine!
Za žiale Ti ďakujeme;
ľahko srdce zabudne sa,
ľahko v ľahších časoch zdrieme;
Ty nás vodíš víchricami,
prepaluješ mocne v bôli,
by sme s Kristom učili sa
poslušnosti Tvojej vôli.
Sila naša, Hospodine!
Buď s nami i v novom roku,
radi by sme s Kristom verne
zostať vždy po Tvojom boku,
Tebe prácu našu svätiť,
Tvojou láskou všetkým merať . . .
Ó, zmiluj sa, pomáhaj nám
v Tebe žiť a aj umierať.
1895