Čo očakávame s príchodom Ženícha?
Ó, bdejte múdre panny, olej si pripravte,
Piesňami a chválami verne Ho vítajte!
Veď svadba začína sa, už znie spev anjelský
Strážcovia príchod hlásia: Ide Pán nebeský! Amen. (ES 687,2)
Mk 13, 31 – 37:
„Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. (32) O tom dni však a hodine nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, ani Otec. (33) Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas. (34) Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťa dom, a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vratnému naložil, aby bdel, tak aj vy, bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva a či ráno. (36) Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. (37) A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!“. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu, našom Pánovi!
Nízke hodnotenie súdnej moci a súdnictva vôbec u nás je vo verejnosti bežné. Smutných príkladov a dokladov je u nás skutočne veľa. Aj Pán Ježiš spomína v evanjeliu ľudského sudcu, ktorý sa „Boha nebál a ľudí nehanbil“.(L 18,2) Tento typ sudcov sa vyskytuje aj dnes. Keďže ľudia sudcom a súdom príliš nedôverujú, neradi sa obracajú na súdy aby im prislúžili spravodlivosť, vrátili stratenú česť, majetok, zabezpečili náhradu škody,alebo spáchané príkorie. Negatívne hodnotenie súdov akoby sa prenášalo aj na súd ktorý ako kresťania menujeme: Posledný súd, a o ktorom veríme, že bude spojený s druhým príchodom Ježiša Krista ako Sudcu živých i mŕtvych. V Kréde o Ňom vyznávame: “…odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych“.
Nedôvera, ba až pochybnosti sa spájajú aj s ďalšími posolstvami Ježiša, ktoré sa týkajú posledných vecí človeka a tohoto sveta.
Pokiaľ ide o samotný súdny výrok nebeského Sudcu na konci vekov, ľudia akosi automaticky očakávajú odsúdenie človeka a jeho zavrhnutie, pretože človek je hriešny. Neraz zabúdame na to, že súdny výrok Pána Ježiša môže znamenať práve ospravedlnenie hriešnika pre Jeho vieru a bude znamenať dokonca pozvanie do Ježišom ohlasovanej a zasľúbenej radostnej večnosti: „Poďte, požehnaní môjho Otca, príjmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od stvorenia sveta!“ (Mt 25, 34) Ak veríme v odpustenie hriechov z milosti, pre zásluhy Krista Pána prijímané vierou, máme už dnes a teraz istotu spasenia. Preto sa nemusíme Posledného súdu obávať. Práve naopak, vtedy máme dôvod očakávať ho s radostnou nádejou. Preto dôverujme Pánovi, že splní pri svojej cirkvi, dnes vo svete bojujúcej, trpiacej a stojacej pod krížom a pri všetkých veriacich svoje sväté zasľúbenia.
Ak si dnes, v poslednú nedeľu cirkevného roku,kladieme otázku:
Čo bude potom, keď zaznie „hlas poslednej trúby“? – odpovedajme v duchu Pánových zasľúbení:
- staré sa pominie
- nové nastane
- Pán svojich privinie
Milí bratia a sestry!
Pán Ježiš pripomína nielen učeníkom, ale všetkým ľuďom, že „staré veci sa pominú“. „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“. V tomto súvise zároveň upozorňuje aj na mnohé sprievodné znamenia, ktoré sa budú diať jednak na zemi, ale aj v celom kozme. „V tie dni, po onom súžení, slnce sa zatmie, mesiac nevydá svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské moci sa pohybovať“ (Mk 13, 24 – 25) Nebudú to iba znamenia hmotného charakteru. Pán Ježiš na inom mieste v tomto súvise spomína, že sa zhoršia beztak narušené vzťahy medzi ľuďmi a v niektorých prípadoch aj vzťahy medzi najbližšími. Iným znakom konca vekov bude, že sa Jeho evanjelium bude zvestovať všetkým ľuďom na zemi. Toto znamenie je dôležité, lebo práve prijatie, či neprijatie Kristovho evanjelia bude rozhodovať o záchrane, alebo zatratení človeka. Nemožno brať na ľahkú váhu upozornenie, že pred koncom sveta „ochladne láska mnohých“ kresťanov. Preto ani organizované misijné programy nebudú môcť na tom nič zmeniť.
V tejto súvislosti by som chcel spomenúť jeden misijný program a zámer pre celú ECAV i náš cirkevný zbor: Desaťročnú obnovu zborov vzhľadom na blížiace sa päťsté výročie Lutherovej reformácie. Konajme v jeho duchu, kým nám trvá čas milosti.
Možno sa nás zmocňuje nostalgia a smútok pri spomienke na všetko to, čo v našej cirkvi bolo pekné a kvitnúce a čo sa akosi časom pominulo a míňa sa aj dnes pred našími očami. Mení sa iste aj obraz sveta, menia sa medziľudské vzťahy a tak aj obraz cirkevno – zborového života. Mnohí zbožní ľudia odchádzajú do večnosti. Narodených a pokrstených býva menej ako zosnulých. Menia sa aj vzťahy vo svete i v cirkvi. Všeobecne sa označujú ako zlé. Mení sa aj vzťah ľudí k duchovným a večným hodnotám. Mnohí si zakladajú na tom, čo získali, ale nemyslia na to, čo pri svojej vzbure proti nebu stratili. Apoštol Pavel pripomína, že v dôsledku hriechu trpí nielen človek, ale aj celé stvorenstvo a preto „s dychtivou túžbou očakáva vykúpenie“.
Pán Ježiš však oznamuje, že s Jeho príchodom sa staré veci pominú. To, čo sa dnes možno zdá nezvratné a pevné, sa pominie.
To čo pretrvá, je iba to, čo zodpovedá Božej vôli a čo už dnes je a túži byť očistené a ospravedlnené svätou a nevinnou krvou Kristovou a žije z milosti Božej.
2.Bratia a sestry!
Staré pominie – ale s druhým príchodom Pánovým aj nové nastane. „Ajhľa, všetko činím nové“, hovorí Pán na inom mieste. ( Zj21,5) Ľudia, ktorí sa spoliehajú iba na seba, na svoje sily, múdrosť, schopnosti a bohatstvo s Božou mocou nepočítajú. Mnohí vedome spochybňujú moc Božiu a moc toho Ukrižovaného. Pán Ježiš však hovorí: „Moje slová sa nikdy nepominú“. Sú to všetky jeho zasľúbenia, ktoré dal svojej cirkvi a všetkým veriacim.
Našou úlohou je chrániť a zachovať všetko to, čo už dnes Ježiš pre nás a pri nás koná. Na prvom mieste iste dar viery, ktorý nám dal a ktorú obnovuje a upevňuje. My máme bdieť a chrániť si tento dar, ako aj všetky dary milosti, ktoré nám dáva a zveruje už dnes. Tam, kde je a prebýva v srdci človeka viera, tam sa aj prejavuje v „činnej láske“. To, čo môžeme dnes nazvať siatinou lásky, to Pán požehná, zachová a rozmnoží vo večnosti. Naše očakávanie Pána pri Jeho druhom príchode a očakávanie „nových vecí“ nie je teda nejaké pasívne, alebo sladké ničnerobenie, ale aktívny život podľa vôle nášho Pána. Preto pamätajme, že všetky dobré dary od Neho prijaté, ktoré Pán nazýva „hrivny“, alebo „talenty“, máme rozmnožovať v aktívnom konaní a v službe Pánovi a naším blížnym. Nesprávne počínanie je, ak niekto zverené „talenty zakope“, ak nimi neslúži svojej cirkvi a blížnym. Viera, ktorá bude znamenať naše vykúpenie a ospravedlnenie je viera aktívna, konajúca a prejavujúca sa už dnes „v novote života“.(R 6,4)
Tak môžeme očakávať Pána bez strachu a obáv z posledného súdu. Svojim verným služobníkom Pán povie a privolá slová, ktoré zasľúbil vysloviť každému vernému služobníkovi: “Správne a dobre verný sluha, nad málom bol si verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho Pána“.
3. Bratia a sestry v Pánovi!
Zasľúbenie každému vernému sluhovi ktoré Pán naplní len čo zaznie „hlas poslednej trúby“, obsahuje síce len jedno slovo, ale jeho obsah je bohatý a mnohoznačný. Hovorí o „radosti Pánovej“, alebo o „radosti s Pánom“, ako to vyjadril apoštol Pavel. Nepôjde o žiadnu chvíľkovú radosť, ani povrchný a pominuteľný pocit a závan radosti, ale radosť večnú a dokonalú. Jej podstatou je účasť v spoločenstve lásky Boha Otca, Syna a Ducha svätého. Aj už dnes a v tejto časnosti nás blaží každý prejav lásky, dobra a pokoja, tým viac bude to bude vo večnom živote a v príbytkoch neba, ktoré nám Pán Ježiš svojím vykúpením pripravil.
Dnes síce nevieme dňa, ani hodiny, kedy sa tak stane. O tejto hodine nevedia ani anjeli a dokonca nevedel o nej ani Ježiš, kým žil na tejto zemi ako pravý človek. Keď prišiel v ľudskom tele, obmedzil svoju vševedúcnosť na čas svojho zemského poníženia a prebývania. Preto pri svojom spásonosnom diele čakal a pýtal sa Otca na „tú hodinu“, ktorá súvisela s vrcholným ponížením a naším vykúpením. Aj nás vedie k tomu, aby sme sa nijako nesnažili o vypočítavanie tej poslednej hodiny, ale ju verne a trpezlivo a bez pochybovania očakávali ako rozhodnutie a vôľu Božiu.
Tá hodina iste príde a vtedy Pán svojich príjme a privinie do svojho spoločenstva. Dnes ešte, povedané slovami SZ „púšťajme svoj chlieb po vo vode“ a nájdeme ho hojný v nebesiach.
Prijímajme s dôverou Pánovo spoločenstvo v tejto časnosti tak, ako ho ustanovil, keď povedal, že bude s nami vo svojom slove a sviatostiach. Pána čakajme verne a On nás príjme tak, ako „ženích svoju nevestu“, s nehou a láskou. Aj vtedy, ak sa dnes možno stretáme s rozličnými skúškami viery. Aj vtedy platí povzbudenie: „Buď verný až do smrti a dám ti veniec života“. Pamätajme na to, že „Milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobro“. Preto v odvahe viery smieme dnes svedčiť, že keď zaznie hlas poslednej trúby, všetko staré a zlé sa pominie, nastanú nové veci, lebo „ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, čo pripravil Pán tým, ktorí Ho milujú“. Naša kresťanská nádej nás už dnes robí pokojnými, šťastnými a blaženými, levo vieme, že k posledným veciam patrí aj to, že Pán svojich verných v svojom náručí privinie. Amen
Posledná nedeľa cirkevného roku – Nedeľa večnosti – Ľubomír Batka st.