Vyčistite starý kvas
Víťazný Kriste náš,
slovom, čo rozsievaš,
obnov nás, vierou vzbuď
a veď sám jak svoj ľud!
Pomáhaj v pravde, cnosti žiť,
a s Tebou víťaziť!
Daj sily ku dielu
a niekdy osláv nás,
v tú našu nedeľu! Amen. (MR)
1 K 5, 6 – 8: „Nie je dobrá vaša chvála! Či neviete, že málo kvasu nakvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, veď ste nenakvasení, lebo aj náš veľkonočný Baránok Kristus bol za nás obetovaný. (8) Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale ako nenakvasení v čistote a v pravde”. Amen.
Bohumilí kresťania!
Telesné choroby a nemoce majú rôzne štádiá a stupne pokročilosti. Počiatočné štádiá sú často temer nebadateľné. Človek si ich ani neuvedomuje, nepociťuje žiadne ťažkosti. Tie posledné však bývajú veľmi citeľné, boľavé, ťažké i smrteľné. Chorí ľudia spravidla hľadajú odbornú, lekársku pomoc. Stáva sa, že lekári povedia: prišli ste neskoro, už sa nič nedá robiť. Vieme, čo to znamená. Staré príslovie hovorí: Proti smrti nieto lieku, ani byliny v záhradách.
Podobne to býva aj z hriechom ľudí. Hriech je choroba, ktorú všetci máme v sebe a skrze ňu sme „chorí na smrť”. Tak je to povedané napríklad v SZ o kráľovi Ezechiášovi. Veľkonočné posolstvo je preto pre nás, ľudí „chorých na smrť”, neuveriteľne potešujúce a radostné.
Pán Ježiš svojím vzkriesením premohol smrť, hriech i ríšu mŕtvych. Mocou Otcovou získal víťazstvo nielen pre seba, ale ho ponúkol aj nám. Hoci Pán Boh svoj výrok z raja nad človekom: „Pretože si zhrešil, určite zomrieš“ nezrušil, v Ježišovi Kristovi dokázal, že je Pánom aj nad smrťou. On si ju podrobil a urobil z nej svoju služobnicu, ktorej odovzdáva do opatery len na určitý čas naše telá. Raz ich bude musieť opäť vydať Pánovi. Víťaz nad smrťou hovorí svojej cirkvi: „Neboj sa! Ja som prvý a posledný a živý. Bol som mŕtvy a hľa, som živý na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia“ (Zj 1, 18) Každý v Neho veriaci smie počuť Jeho sľub: „Pretože ja žijem, aj vy budete žiť!
APOŠTOLSKÉ SVEDECTVO NÁS DNES OSLOVUJE TAKTO:
NÁŠ VEĽKONOČNÝ BARÁNOK KRISTUS BOL ZA NÁS OBETOVANÝ! ON TRPEL A ZOMREL PRE NAŠE HRIECHY, ALE AJ VSTAL Z MŔTVYCH PRE NAŠE OSPRAVEDLNENIE!
Preto slávime Veľkú Noc aj dnes, v druhú slávnosť veľkonočnú, a potom aj každú nedeľu vždy znovu, pretože sa ona ako „prvý deň po sobote“ stala navždy slávnosťou a pripomenutím Pánovho víťazstva. Každá nedeľa je oslavou Jeho víťazstva na ktorom nám dal účasť, keď vierou prijímame ponuku veľkej, radostnej nádeje.
Moc vzkriesenia a víťazstva nad hriechom, smrťou a diablom, nad touto „nesvätou trojicou“, nás zároveň posilňuje v boji proti hriechu. Chceme, aby nie hriech, ale sám Pán panoval nad nami, nad naším životom. My, ktorý Mu dôverujeme, môžeme a máme potom vieru dokázať novotou života.
Bratia a sestry v Pánovi!
V úvode som povedal, že choroba má rôzne štádiá. Pokiaľ ide o hriech, tým najhorším je to, ak sa niekto svojím hriechom chváli. Vážnym štádiom je, ak je človek so svojím stavom spokojný a vydáva ho za prejav zdravia a „normálu“. To je dôkazom prevráteného myslenia človeka. Vtedy sa hriech stáva kvasom a infekciou, ktorú treba odstrániť. Apoštol Pavel na adresu takýchto hovorí: „Nie je dobrá vaša chvála”.
Cirkev Kristova preto nemôže podporiť prevrátené myslenie, alebo konanie, ktoré aj v našej dnešnej liberálnej spoločnosti niektorí hlásajú a presadzujú. Týka sa to napríklad chápania manželstva a rodiny. Nejde pritom o niečo nové, moderné a pokrokové, ako sa niektorí nazdávajú. Ide skôr o recidívu starého pohanstva. O úpadkový stav človeka, alebo ľudí, ktorí odvrhli Pomocníka a Nebeského lekára a snažia sa pomôcť si sami. Obrazne povedané: snažia sa vytiahnuť a zachrániť z blata tým, že sa „ťahajú za vlasy, alebo uši, či za šnúrky svojich topánok” v presvedčení, že sa takto z blata aj vytiahnu.
Najčastejšie u nás vidíme a poznáme rozšírenosť hriechu v podobe notorického alkoholizmu, ktorým nielen že mnohí trpia, ale sa tým aj chvália. Ak im spomenieme liečenie, odpoveďou je: Ja si predsa rozkážem sám… Vtedy už neraz naozaj smrť stojí na prahu dverí.
Pozorujeme, ako sa šíri i vášeň gemblerstva, ktorá ekonomicky ničí rodiny. Drogy radšej ani len nespomíname. V Korinte boli takýmito hriechmi smilstvo, ba aj krvismilstvo. Niektorí nielen že v takom hriechu žili, ale ešte sa tým aj chválili. V Grécku bol rozšírený výraz: (gr. korinthédzestai) – „žiť po korintsky“, čo znamenalo žiť tak, ako žili niektorí v tomto prístavnom meste, kde kvitol nielen obchod, ale aj neresť.
Aj u nás na Slovensku sa v našej, liberalizmom stále viac ovplyvňovanej spoločnosti, stretáme s podobnými úpadkovými zjavmi. Hriech sa dokonca dáva na obdiv. Už nielen v našich masmédiách, ale napríklad aj deti sa ním chvália v mobilných SMS správach a obrázkoch, ktoré bez hanby rozširujú a posielajú iným. Je tu teda rôzny „kvas“, ktorého sa spoločnosť ťažko zbavuje. Ale v cirkvi Kristovej, tam, kde je Boží Baránok slávený a ctený, tam je apoštolský pokyn jasný: Odstráňte – „vyčistite starý kvas“ a buďme v tomto svete „novým cestom“. „Nehanbime sa za evanjelium Kristovo“ a „choďme v novote života s Pánom“.
Bohumilí kresťania!
Sviatky veľkonočné slávime dnes ešte pomerne mnohí. Ale skutočná oslava Baránka Božieho Krista prestáva neraz hneď po prvom, alebo druhom sviatočnom dni. Pritom by mala trvať a pokračovať stále. V celom poveľkonočnom období i v celom našom živote.
Sám Pán Ježiš o novote života tých, čo Ho prijali hovori ako o svetle a soli: „Vy ste svetlo sveta, vy ste soľ zeme”. A dokladá: „Sviecu nezažíhajú a nekladú pod svietnik, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome.”. Svetlo evanjelia, spojené so svetlom trvalej snahy o odstraňovanie zla, násilia, nepravdy a iných skutkov tmy musí v živote kresťanov pokračovať v celom živote. Soľ možno štípe, ale aj konzervuje, aby sa jedlo nepokazilo. Podobne aj viera v evanjelium. Preto Pán Ježiš hovorí: „Ak soľ stratí chuť, čím ju osolíme? Na nič nie je súca, len na vyhodenie, aby ju ľudia pošliapali.”
My, evanjelici, máme niekedy opačný pocit, že my budeme ako kresťania „pošliapaní a zašliapaní” v tomto svete ľahostajnými a neveriacimi. ( Na konventoch čítané štatistiky sú dnes smutné).
V skutočnosti sa tak stane vtedy, ak sa pripodobníme tomuto svetu, alebo ak s ním splynieme. Apoštolský pokyn je iný a je jasný: „Vyčistite starý kvas!“ Odkiaľ? Nuž z nášho osobného i rodinného života, ale i z cirkevného spoločenstva, ako spoločenstva Krista Pána.
Mnohí kresťania sa dnes práve v cirkvi chvália svojou samospravodlivosťou. Tak to robili kedysi farizeji. V konečnom dôsledku všetci dávajú najavo, že nepotrebujú Vykupiteľa a Božieho Baránka a Jeho obeť! A to je povážlivé. Aj tu platí: „Vyčistite starý kvas“….Tento postoj duchovnej pýchy máme ako kresťania premeniť v pozitívny príklad stálosti a vernosti svojmu Pánovi. S pomocou živého, prítomného Ježiša Krista bojujme dobrý boj viery. Kristus Pán vstal, žije a ponúka nám pomoc, aby sme žili v svätosti a novote života, v čistote a v pravde.
Bratia a sestry!
Sme tu dnes preto, aby sme prijali k tomu od Pána povzbudenie, ale aj posilnenie v Slove, i v pokrme svätej Večere Pánovej, ktorý nám dáva na cestu. „V chlebe“, ktorý On láme, ktorým je Jeho telo, i v sile Jeho svätej, nevinnej krvi, ktorá nás očisťuje, ale aj posväcuje a občerstvuje na ďalší úsek životnej cesty smerom k večnosti.
Veľkonočný pondelok a jeho prežívanie má dnes tendenciu vrátiť nás k starému, pohanskému štýlu života. Ak niektoré zvyky, napríklad šibanie, či oblievanie vodou predsa tolerujeme, máme a musíme ich kresťansky „preznačiť“, aby všetko prenikala radosť z nášho vykúpenia. Musíme odmietnuť jedno: prijať s folklórom našich predkov staré pohanstvo do hláv a sŕdc. Starý kvas a prevrátené myslenie, ktoré sa chváli chorobou hriechu, zla a nešľachetnosti. Každú infekciu hriechu, ktorá prináša recidívu a v konečnom dôsledku: večnú smrť.
S Majstrom Jánom Husom preto aj dnes prosme: „Od toho ráč zachovať nás, Pane!“ S požehnaním nášho Pána žime a choďme nenakvasení hriechmi sveta, choďme vo svetle Kristovom v čistote a pravde. Amen.
II. slávnosť veľkonočná – Sobotište – Ľubomír Batka st.
OsA 0826