Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností
Ó, Trojjediný,
ku Tebe zrieme,
Teba vzývame,
Ti ďakujeme.
Taj žitia veľký,
keď duša slúcha –
v mene Otca
Syna i Ducha. Amen (M.R.)
Iz 6, 1 – 9:
„ V roku, keď umrel kráľ Uzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám.(2) Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvomi si zakrýval tvár, dvomi si zakrýval nohy a dvomi lietal. (3) Jeden takto druhému privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. (4) Vtom sa zachveli základy dverají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. (5) Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. (6) Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, (7) dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. (8) A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! (9) A On riekol: Choď a hovor tomuto ľudu:“…Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Francúzky básnik Alexander Piron ( + 1773) chodil denne na prechádzky po Buloňskom lese v Paríži (Bois de Boulogne). Jedného dňa si sadol na lavičku, za ktorou sa týčil múr. V údive pozoroval, že mnoho okoloidúcich, keď k nemu prišlo, zložili si pred ním čiapku, niektorí sa dokonca poklonili. Odpovedal na pozdravy a s potešním si hovoril, že nemal ani poňatia, koľkí ľudia ho poznajú a vážia si ho. „Ej, keby to videli moji priatelia“, hovoril si v duchu. Po určitej dobe uvidel medzi okoloidúcimi drobnú starenku. Keď bola už pri ňom, padla na kolená a potichu si niečo šeptala a pozerala sa hore, nad neho. Spisovateľ zdvihol hlavu a na múre nad sebou uvidel obraz s krížom. Až teraz si uvedomil, že okoloidúci zdravili tento obraz a nie jeho. Vstal a zahanbený odišiel.
Táto príhoda sa nám javí temer ako vtip. Aj dnes je na svete plno ľudí, ktorí túžia po obdive, po sláve a poctách. Hľadajú slávu tohoto sveta. My sme dnes prišli hľadať nie svoju slávu, ale slávu Toho, ktorý je na nebesiach a ktorým my „žijeme, hýbeme sa a trváme“. Oslavujeme Pána Boha, v Trojici nerozdielneho. Vieme, že si zaslúži naše pocty a našu chválu. Verím, že vieme, za čo mu môžeme ďakovať, za čo mu môžeme spievať najkrajšie chválospevy, prečo Mu spievame to mohutné: „Teba Boha chválime“, (lat.Te Deum laudamus).
Rovnaké posolstvo zneje aj zo svätého textu proroka Izaiáša.
„ V roku, keď umrel kráľ Uzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi – anjeli stáli nad Ním a jeden druhému takto privolával: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy“.
Aj našou úlohou na zemi popri mnohých iných povinnostiach je oslavovať meno Trojjediného Pána Boha: Otca, Syna i Ducha Svätého. Naša bohoslužba v chráme je súčasťou chválospevu všetkých nebešťanov, anjelov v nebi i tých, ktorých Pán prijal k sebe na nebesá. Myslíme predovšetkým na tých, ktorým Pán Ježiš povedal: “Idem vám pripraviť miesto…“. To sú jeho apoštolovia a všetci, ktorí prijali ich posolstvo a zvesť evanjelia a preto sú medzi nebešťanmi.
To je aj cieľ našej cesty, i keď možno naň niekedy zabúdame. Avšak pozvanie zvonov volajúcich do zemských stánkov na služby Božie nám tento cieľ pripomínajú vždy nanovo.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Dobrota, láska a milosť Božia sa voči nám v časnosti prejavuje aj v tom, že nám dáva zvestovať svoje sväté slovo skrze svojich poslov. Izaiáša samého sotva napadlo, že by sa sám za takého posla prihlásil a ponúkol. Dôvod bol najmä v tom, že sa cítil slabý, ba až nehodný k Pánovej službe. Pri Božom vyjavení sám povedal nasledovné slová: “ Beda mi, som stratený lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností videli moje oči“.(v.5)
Iste si teraz každý z nás uvedomí, že žijeme medzi ľuďmi, v spoločnosti, kde si mnohí o sebe myslia pravý opak oho, čo povedal a vyznal prorok Izaiáš. Mnohí sa cítia povolaní hovoriť „k masám“, a chcú aby ich ostatní počúvali div nie ako dokonalých, a svätých. Žijú bez pokánia a pravej skromnosti a cítia sa „čistí“ nielen pred ľuďmi, ale aj pred Pánom Bohom. Ak by to tak nebolo, konali by úprimné pokánia, ale oni hovoria, že pre nich platí „prezumpcia neviny“. Svoje zlé a hriešne skutky neuznajú ani vtedy, ak ich aj mnohí usvedčujú. Svedčia o tom mnohé kauzy ktoré môžeme denne sledovať.
Úplne inak hovorí prorok Izaiáš: „Som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí…“. Toto vedomie nehodnosti však prekonáva sám Hospodin mocností svojou milosťou. Cez anjela, svojho posla, dotýka sa „žeravým uhlíkom z Božieho oltára úst Izaiášových a zneje mu slovo odpustenia a rozhrešenia:“ Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený“. Sú to úžasné slová plné moci, lásky a milosti. Pán Boh nehovorí Izaiášovi: nie si hriešnik! On hovorí jasne: „ Ja som sa ťa dotkol prostredníctvom svojho posla a tvoja vina zmizla, tvoj hriech je odpustený“.
Bratia a sestry!
Na tomto mieste si aj my máme uvedomiť, ako je to s nami, ako stojíme a obstojíme prd Pánom Bohom. Nie sme bez hriechov, ani dokonalí, ale vieme, akú veľkú milosť sme prijali od Nebeského Otca skrze Jeho Syna, ktorý prišiel k nám z nebies, aby nás vykúpil, „očistil svojou svätou a predrahou krvou, svojím nevinným umučením a smrťou a privlastnil si…“. On aj dnes z nebeskej Otčiny posiela nám Ducha Svätého „ako oheň a plameň“ a chce nás nanovo očistiť.
Ale zároveň aj nás chce urobiť svojimi poslami, svedkami, služobníkmi a nositeľmi radostnej zvesti o možnosti a spôsobu stať sa novým, svätým ľudom Božím. Tak, ako Hospodinom očistený muž Izaiáš sa smel stať prorokom a nositeľom evanjelia pre svoj ľud, chce Ježiš Kristus očistiť a poslať k ľuďom, počnúc od tých najbližších s ktorými bývame aj nás s ponukou „očistenia, odpustenia hriechov, odstránení viny“ a s posolstvom pokoja preľudí, medzi ktorými žijeme a bývame.
Pán Boh nenúti k tejto službe nikoho. Nenútil ani Izaiáša. On sa iba pýta, kto príjme ochotne a dobrovoľne Jeho poverenie a službu:“Koho pošlem a kto nám pôjde?“. Izaiáš však nezabúdal na Božie dobrodenie a nemal „choré uši“, ale čisté a zdravé pre počutie Božieho hlasu. Preto povedal: “ Tu som ja, pošli mňa !. A On riekol: Choď a hovori tomuto ľudu:…“.
Náš nebeský Pán má aj pre nás dnes svoje poverenie. Je to slovo aktuálne a časové a preto sa ja nás pýta:“ Koho pošlem a kto nám pôjde?“ Pán chce aj dnes medzi nami poslať svojich služobníkov k svedectvu o milosti Božej a chce budovať svoju cirkev v tomto svete. Pýta sa všetkých očistených, pokrstených a schopných hovoriť a svedčiť o veľkých veciach Božích.
S nádejou sa pozeráme na mladých Timoteov, mnohých študentov na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Sme opatrní v nádejach, keďže vieme, že mnohí z tých, ktorí prichádzajú do prvého ročníka, štúdium buď nedokončia, ale príjmu svetské zamestnanie. Sú aj takí, ktorí do duchovnej služby vstúpia, ale v nej neobstoja. Opúšťajú svoju cirkev, niektorí aj svoje rodiny. Modlime sa za novú generáciu kňazov pre našu cirkev, aby ich odpoveď na Pánovo zavolanie bola verná a trvalá.
Myslíme v tomto súvise nielen na mladých kazateľov a duchovných pracovníkov na Pánovej vinici, ale aj na zdravú, silnú a čistú Evanjelickú Diakoniu. Prebiehajú snahy o jej oživenie, rozšírenie a nezištnú službu jej pracovníkov. Žiaľ, stále trpí vypočítavosťou, ale aj nie vždy čistým konaním jednotlivcov. Je to ťažká úloha, hovoriť k ľudu „nečistých perí“, ale aj nečistých rúk.
Prosme Ducha Svätého o jej čistú a obetavú službu uprostred nášhop ľudu.
Bratia a sestry v Pánovi!
Nedeľou Svätej Trojice sa končí jedna polovica cirkevného roku a otvárame v cirkvi jej druhú polovicu, niekedy nazývanú „bezslávnostnú“. V skutočnosti však v nej bez slávností nebudeme a nemusíme byť. Každé služby Božie sú slávnosťou vzkrieseného Pána, každá nedeľaje ponukou očistenia našich úst, sŕdc a rúk. Každé zvestovanie Božieho slova môže nás očistiť a otvoriť nám „uši na počúvanie“, aby sme prijali Pánovo pozvanie a poverenie k Jeho službe. Túžime po tom, aby čím viacerí s Iziášom vyznávali: “Tu som ja, pošli mňa!“, alebo s Józuom: “Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinu !“. Trojjediná Pán Boh, Otec, Syn i Duch Svätý nás bude aj naďalej oslovovať, povolávať, osvecovať a posväcovať, ale aj zhromažďovať ako svoj ľud vo svoje cirkvi. Prijímajme Jeho službu, aby sme aj my sami stali sa Jeho služobníkmi, pripravení vyznať: „Neužitoční služobníci sme, čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme“. Amen
Sviatok Svätej Trojice – MyS – Ľubomír Batka st.