Duchovná transplantácia srdca
Ez 36, 25 – 36:
„ Potom vás pokropím čistou vodou a budete očistení od všetkých svojich poškvŕn i od všetkých modiel vás očistím. (26) A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. (27) Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia. (28) Prebývať budete v krajine, ktorú som dal vaším otcom a budete mojím ľuďom a ja budem vaším Bohom. (29) Keď vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn, potom privolám obilie, rozmnožím ho a nedopustím na vás hlad. (30) Rozmnožím ovocie stromov i výnos poľa, aby ste nikdy nemuseli znášať hanobenie pre hladovanie medzi národmi. (31) Rozpomeniete sa na zlé spôsoby svojho života a na svoje skutky, ktoré neboli dobré, a pocítite ošklivosť sami pred sebou pre svoje previnenia a pre svoje ohavnosti. (32) Nie kvôli vám konám- znie výrok Hospodina Pána – to nech vám je známe. Hanbite sa a červenajte sa pre svoje spôsoby života, dom Izraela!
33) Takto vraví Hospodin Pán: V ten deň, keď vás očistím od všetkých previnení, osídlim mestá a čo je zrúcané, nanovo vystavím. (34) Spustnutá krajina bude obrábaná. miesto toho, že bývala púšťou pred očami okoloidúcich. (35) Budú hovoriť: Krajina, ktorá bola spustošená, stala sa záhradou Éden a zrúcané, spustošené a zbúrané mestá sú opevnené a obývané. (36) Národy, ktoré ostanú okolo vás, poznajú, že ja, Hospodin som zbúrané vystaval a spustošené vysadil. Ja, Hospodin som predpovedal a splním to“. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Hovorí sa, že „zvyk je železná košeľa“. My sme si v cirkvi zvykli hovoriť, že po sviatku Svätej Trojice prichádza v cirkevnom roku druhá, tzv. bezslávnostná polovica cirkevného roku. Nie je to však celkom správne a výstižné pomenovanie. Jednak preto, že aj v tejto druhej polovici cirkevného roku máme viaceré významné sviatky, ale najmä preto, že rovnako ako v slávnostnej, tak i v „bezslávnostnej“ polovici svätíme nedeľu ako prvý a základný kresťanský sviatok.
V posolstve nedele je obsiahnutá vianočná zvesť vyjadrená anjelským slávospevom oslavujúcim Kristovo narodenie: “Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“.( L 2, 14)
Každá nedeľa je najmä oslavou a pripomenutím Pánovho vzkriesenia a Jeho víťazstva života nad smrťou. Každý nedeľa nám pripomína: Ježiš vstal z mŕtvych. Stalo sa to „v prvý deň po sobote“ a tento deň, nedeľa, zostáva prvým dňom medzi ostatnými dňami dodnes.
Napokon obsahuje aj posolstvo tretích výročitých sviatkov cirkvi, ktoré sú oslavou zoslania Ducha Svätého na apoštolov v päťdesiaty deň po vzkriesení. Znamenali vznik cirkvi a sú obsiahnuté v nedeľnej ponuke zvesti slova Božieho a sviatostí. Oni sú prostriedkami daru Ducha Svätého, ktorý nám pomáhal veriť, že Ježiš Kristus je Pán.
Bratia a sestry!
Možno si spomeniete ako sa do pamäte ľudí a do Ginesovej knihy rekordov zapísal deň 3.december 1967. Vtedy doktor Christian Barnard v Kapskom Meste vykonal prvú transplantáciu ľudského srdca. Hoci sa neskôr podľa jeho autobiografického románu: „Nežiadúci“ stal v JAR nežiadúcim občanom, bol to nečakaný a mimoriadny úspech. Do pamäte cirkvi sa zapísal deň ešte úžasnejší, keď Pán Ježiš splnil svoj sľub a vykonal mnohonásobnú duchovnú transplantáciu, keď pri zoslaní Ducha Svätého sa dalo pokrstiťv Jeruzaleme asi tritisíc ľudí a tak vznikol prvý kresťanský zbor. Tak sa naplnilo prorocké slovo a posolstvo vyslovené skrze proroka Ezechiela: “Potom vás pokropím čistou vodou a budete očistení od všetkých svojich poškvŕn i od všetkých modiel vás očistím. A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité“.
Toto zasľúbenie a začiatok jeho plnenia na prvé Letnice je základom toho, že my aj dnes a každú nedeľu, keď nám zneje slovo Božie a prisluhujú sa sviatosti Pána Ježiša, očakávame, že sa naplní pri nás i našich blížnych slovo Hospodinovo: “ Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia“.
Pôsobenie Ducha Svätého a duchovná premena človeka je to, čo sa deje pri počúvaní Božieho slova a pri jeho prijímaní vierou. Obrazne povedané, čakáme „výmenu srdca“ poznačeného nielen sklerózou, neraz dokonca srdca tvrdého priam ako kameň a skala.
Keď prorok Ezechiel oznamoval toto zasľúbenie a túto zvesť ľudu Božiemu SZ, nie všetci jej rozumeli, nie všetci ju prijali s dôverou a nadšením. Pravdepodobne mnohým ani nevyhovovala napriek tomu, že ľud Izraela žil vtedy v Babylonskom zajatí, v neslobode národnej, náboženskej a najmä duchovnej, keďže mnohí si už na jarmo otroctva zvykli. Niektorým sa po stránke materiálnej vodilo celkom dobre a preto mnohí z ľudu Izraela ani nezbadali, ako prijali pohanskú mentalitu, pohanské myslenie a samozrejme aj na pohanskú morálku.
Pohania všeobecne chápali porážku iných krajín, kráľovstiev a národov ako víťazstvo svojich božstiev, na čele s bohom Mardukom nad inými bohmi a božstvami. Tak chápali a videli aj situáciu Izraelčanov ako porážku a prehru predovšetkým Hospodina. Pohania sa v takých situáciach spravidla pridávali na stranu víťazov a prijímali iných bohov i náboženskú prax víťazov.
Izraelci však v srdci cítili, že nie Hospodin mocností prehral v zápase s bohmi Nebukadnecara a Babylončanov, ale že Hospodin tróni nad všetkými tými udalosťami a ich ťažký údel a položenie je výzvou nie k definitívnej zrade, ale práve naopak – výzvou k obráteniu sa k Hospodinu, výzvou k novej dôvere a k novej poslušnosti voči slovu Božiemu.
Lenže urobiť takýto krok samo osebe veľmi ťažké. Jednak preto, že žili v cudzom prostredí, kde sa denno-denne museli pozerať, ba i zúčastňovať oslavy cudzích božstiev, ale hlavne preto, že padli ich vonkajšie duchovné opory, totiž chrám a v ňom prinášané obete, bez ktorých sa im zdalo vzývanie a uctievanie Pána Boha nemožné.
Spomeňme si, ako aj o niekoľko storočí neskôr vodcovia Izraela napádali Pána Ježiša za to, že zneucťuje chrám i obete v ňom prinášané, ako obchádza kultické konanie, rituálne kúpele, umývania a očisťovania, čomu oni prikladali mimoriadny význam. Pán Ježiš žene Samaritánke povedal: „Ver mi žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu (Garizim), ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca… – ale praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde“.(J 4, 21- 23) Pán Ježiš sa stal pre vodcov Izraela „nežiadúci“ a Jeho ponuku Židia odmietli.
AjEzechielova zvesť bola prekvapujúco radikálna a mnohým sa javila nepochopiteľná a neprijateľná. On sám bol mladý kňaz a aj jeho služba podľa mnohých nebola možná bez chrámu a oltára. Zvesť o tom, že Pána Boha možno vzývať aj v cudzom prostredí, bez obetí zvierat a pridŕžania sa kultických predpisov bolo nepredstaviteľné. On však oznamoval, že aj pokánie možno činiť bez obetných zvierat, lebo dôležitý je stav „vnútra a srdca“, ako to neskôr žiadal aj Pán Ježiš, keď ohlasoval výmenu starého srdca za srdce nové, živé a očistenie a znovuzrodenie „z vody a z Ducha“. ( J 3,5) To pôsobil a pôsobí Duch Svätý z milosti, bez zásluh človeka, pretože on vietor „veje kam chce“.
Bratia a sestry!
Slová proroka Ezechiela sú prorocké aj v tom, keď z Božieho poverenia zvestoval, že prvým a rozhodujúcim činiteľom pri očistení človeka je sám Hospodin, ktorý tak koná z púhej milosti. “ Nie kvôli vám konám – znie výrok Hospodina Pána – to nech vám je známe. Hanbite sa a červenajte sa pre svoje spôsoby života, dom Izraela!“ Hospodin konal a koná z nepodmienenej lásky k človeku a otvára mu tak dvere k návratu.
Bratia a sestry V Pánovi!
Ponuka Božej milosti je pre nás ponukou nielen pre nejaký krátkodobý nedeľný, či sviatočný zážitok, za akési nedeľné vytrhnutie z našej každodennosti a všednosti.
Všimnime si, že Pánova služba, zmena myslenia a následného konania sa týka celého života človeka. Ezechiel už ľudu zvestoval nie iba momentálny, excelentný duchovný zážitok pôsobenia Ducha Božieho, ale hovoril jasne o tom, že PánBoh chce pôsobiť v živote svojho ľudu neprestajne a trvalo. Chce, aby odpoveďou „domu Izraela“ bolo to, že budeme denne „chodiť podľajeho ustanovení“. Chce, aby zachovával a plnili Božie nariadenia vtedy, keď budú prebývať vo svojej krajine, kam ich nanovo privedie. V krajine, ktorú dal ich otcom. „Keď vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn, potom privolám obilie, rozmnožím ho a nedopusutím na vás hlad. Rozmnožím ovocie stromov i výnos poľa, aby ste nikdyne museli znášať hanobenie pre hladovanie medzi národmi. Rozpomeniete sa na zlé spôsoby života a na svoje skutky, ktoré neboli dobré a pocítite ošklivosť sami pred sebou pre svoje previnenia a pre svoje ohavnosti“. Toto isté sľubuje, ale aj očakáva Pán Boh aj od nás, ľudu NZ.
Božie príkazy a ustanovenia zhrnul pre nás Pán Ježiš do dvojitého prikázania lásky: „Milovať budeš Pána svojho Boha…a svojho blížneho, ako seba samého“. Toto dvojité prikázanie je obsahom celého Božieho zákona a týka sa nielen jedného dňa, sviatočného, čo nedeľného, ale celého života a spôsobu života.
Toho, ako žijeme v našej krajine, ako zmýšľame a konáme voči našim blížnym, ako pracujeme na našej pôde, ktorú nám Pán Boh dal, ako v slobode dorábame a jeme chlieb každodenný.
On nám dáva svoju milosť – v dare odpustenia hriechov a očistenia a dáva nám poznať aj Jeho lásku v telesných daroch: v živote v mieri, v slobode a v spolunažívaní nielen v cirkvi, ale aj v celom živote v rodinách a v národnom spoločenstve. Cítime, že je Jeho vôľou, aby sme sa nemuseli hanbiť za naše spôsoby hovorenia, konania a spolunažívania.
Pán Ježiš v rozprávaní o boháčovi a Lazárovi v dnešnom evanjeliu povedal dôležité slovo o našej prítomnosti i budúcnosti. Hriechom bohatého človeka nebol majetok sá osebe, ale spôsob, ako s nám nakladal. Veril a dúfal v to, čo vlastnil, ale nerešpektoval Boží zákon lásky a neveril vo večný život. Preto bol pre svoje neveru odsúdený. Chudobný Lazar nebol spasený preto, že bol chudobný a chorý, ale preto, že veril Pánu Bohu, že na neho nezabudol a nezabudne.
Ak záverom zhrnieme posolstvo proroka Ezechiela, vidíme, že je to pravá kresťanská a evanjeliová kázeň. Je zvesťou o Božom konaní pre nás a pre svet v dare nového „srdca, ducha a života“ premieňaného Božím slovom a Duchom Svätým. Je aj „svetlom“ na všetky naše životné cesty, práce a spôsob života v tejto časnosti, aby sme napokon prišli tam, kde nám On sám z milosti, skrze svojho Syna pripravil „novú vlasť“, ktorá bude ako „krajina Éden“, totiž život v plnej radosti, pokoji a blaženosti. Amen
1.nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Častkov – Ľubomír Batka st.