Význam svadobného rúcha

                            Význam svadobného rúcha                

Pane, Ty zveš nás,

my len slúchať máme,

hostíš nás z lásky

doma, ako v chráme.

Ó, daj nám plniť

Tvoju svätú vôľu

a po časnosti

príjm’ nás k svojmu stolu!  Amen  (M.R.)

Mt 22, 1 – 14:

   „Ježiš hovoril im zase v podobenstvách: (2) kráľovstvo nebeské je podobné človeku-kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi; (3) i poslal sluhov, aby povolali pozvaných na svadbu; ale nechceli prísť. (4) Poslal zase iných sluhov s odkazom: Povedzte pozvaným: Ajhľa, pripravil som hostinu, voly a kŕmny dobytok som pobil a všetko je hotové; poďte na svadbu! (5) Ale oni nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom, (6) a ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pobili. (7) Kráľ sa rozhneval, poslal vojská, zahubil vrahov a ich mesto podpálil. (8) Potom povedal sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní neboli jej hodní; (9) preto choďte na rozcestia a koho len nájdete, zavolajte ho na svadbu! (10) A sluhovia vyšli na cesty a pozháňali všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých. I naplnila sa svadobná  sieň hodovníkmi. (11) Keď potom kráľ vošiel podívať sa na hodovníkov a uzrel tam človeka, neoblečeného do svadobného rúcha, (12) povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keďže nemáš svadobného rúcha? A on zanemel. (13) Vtedy povedal kráľ sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. (14) Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ Amen

      Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi, milí presbyteri nášho cirkevného zboru!

   Tak ako v dávnejších dobách v Izraeli, je dodnes aj u nás zvyk, že na svadbu sa hostia vždy pozývajú. Niekedy to robili ženíchovi družbovia, dnes aj samotný ženích a nevesta. Hosťov pozývajú rozličným spôsobom, písomne, ale aj osobne. Svadobná hostina je dodnes veľkolepá, je viac ako jedenie a pitie, je to skutočná oslava lásky a nového života mladých ľudí. 

   Pán Ježiš pripodobnil kráľovstvo nebeské k svadbe kráľovského syna. Kráľovská svadba bola a je vždy ešte veľkolepejšia a mimoriadnejšia ako svadba u bežných ľudí. Tomu zodpovedali aj samotné prípravy a široký okruh pozvaných hostí. Pán Ježiš pripomína v podobenstve, že vzácne pozvanie patrilo a bolo určené predovšetkým a na prvom „pokrvnej rodine“, čím myslel celý ľud Izraela. „Ale nechceli prísť“ a pozvanie neprijali. Najmä farizejom a zákonníkom vytýkal, že tak, ako si ich otcovia nevážili a často neprijímali pozvanie Otcovo prostredníctvom praotcov a potom prorokov keď mnohých odmietli, tak si oni nevážila a neprijímajú pozvanie do kráľovstva nebeského ktoré sa im dostalo v samotnom Božom Synovi. Preto sa „Kráľ rozhneval, poslal vojská, zahubil vrahov a ich mesto podpálil“. Odmietnutie pozvania do Božieho kráľovstva bolo a je veľkým hriechom a prináša Boží trest.

   Zaráža nás neochota mnohých Židov prijať pozvanie na svadbu kráľovského syna? My si však uvedomujeme, že to pozvanie, ktoré priniesol Pán Ježiš pre všetkých ľudí a ktoré samo osebe je veľkou milosťou sa stretá aj dnes s podobnou odozvou a reakciou pozvaných. Všetko pre pre vstup do kráľovstva nebeského je pripravené. Nič sa od nás nepožaduje, aby sme obetovali, darovali, alebo platili za možnosť mať účasť na mimoriadnom spoločenstve. A predsa sú výhovorky rovnaké, alebo podobné ako u Židov: „Ale oni nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom“. Sú aj takí, ktorí vždy „nanovo križujú Syna Božieho“

   Pán Boh nás oslovuje a pozýva k sebe aj slovami prorokov SZ, alebo slovom Jána Krstiteľa, kazateľa pokánia. Ale najjasnejšou rečou prehovoril k nám Otec v „plnosti času“ vo svojom Synovi. O Jeho príchode a diele platí slovo: „Pripravil som hostinu …všetko je hotové“! Pozvaním sú aj každé naše služby Božie, na ktoré nás pozývajú naše zvony, pripravený chrám a oltár, slovo Božie a liturgia. Dnes v rámci služieb Božích aj ponuka sviatosti Večere Pánovej.

   Bratia a sestry!

    Ako sa rozhodneme a ako odpovieme na Božie pozvanie my?

Aj my iste máme radi všetky dary, ktoré nám Pán Boh dáva denne na náš stôl. Mali by sme však mať radi aj samotného Darcu. Nepohŕdajme Ním, nemyslime si, že je nudný On a Jeho spoločnosť, ktorú nám ponúka tu v časnosti, ale aj vo večnosti. Nielen hrozba trestom, ale najmä vďaka, dobrorečenie a radosť nech nás povzbudzujú k prijatiu pozvania do jeho kráľovstva. Kto počuje a príjme Pánov hlas, iste nebude ľutovať, pretože Ním pripravená „svadobná hostina kráľovského syna“ prekoná naše predstavy o radosti a blaženosti. 

    „Istý starší muž – baník si spomínal na svoju mladosť. Ešte po 1. svetovej vojne sa presťahoval do iného kraja kvôli zárobku, ale prácu nenašiel. Biedil a blúdil ulicami. Zlodeji ho nahovárali na krádeže, ale neprivolil. Býval v ubytovni pre chudobných. Raz opäť hladný kráčal mestom. Zrazu sa mu zdalo, že začul svoje meno. Ale povedal si: kto by ma tu poznal? Neodpovedal ani na druhé a tretie zavolanie. Vtedy si všimol, ako jeden jeho známy z rodného kraja zatáčal s vozom do vedľajšej ulice. Utekal za ním. Ten mu vytýkal: Prečo si sa neozval: Ale potom ho pozval domov, zaopatril ho a pomohol mu nájsť prácu. – „Keby som sa nebol ohliadol ani na tretie zavolanie, neboli by sme stretli!“ – A baník pokračoval: „Tak to bolo aj s volaním Pána Ježiša. Volal ma po mene v Krste svätom, ale ja som si to nevšimol. Volal ma aj pri konformácii, ale ja som bol ešte vždy ľahostajný. Ale keď ma volal aj v dospelosti, pochopil som: Buď poslúchnem a budem Mu veriť, alebo Ho neposlúchnem a zahyniem“.  

   Bratia a sestry!

   Dnes nás opäť všetkých pozýva do svojho kráľovstva náš Pán.

Všetkých pokrstených a konfirmovaných. Celý zbor, podobne ako celú svoju cirkev na zemi skrze Ducha Svätého: „evanjeliom povoláva, svojimi darmi osvecuje, v pravej viere posväcuje a zachováva“. (MK)

   Povedali sme, že účasť v kráľovstve Božom dostávame „zdarma“, z milosti Božej. Už v Krste svätom nám Pán „obliekol“ z milosti nové šaty, „biele rúcho“. Očistil nás od každého hriechu a pozval nás na „nebeskú svadobnú hostinu“. Toto rúcho máme zachovať aj naďalej „čisté“ a „biele“. Ak ho akýmkoľvek spôsobom v našom časnom živote znečistíme hriechom, On sám nám ponúka možnosť vždy nanovo ho „zbieliť svojou svätou krvou“, ktorá je krv nevinného Baránka Božieho. Preto smieme a máme pristupovať aj k Jeho svätej Večeri, v ktorej nám nanovo ponúka odpustenie všetkých našich hriechov. Preto, aby nás napokon nestihol údel  onoho hodovníka, o ktorom Pán Ježiš hovorí: „Keď potom kráľ vošiel podívať sa na hodovníkov a uzrel tam človeka, neoblečeného do svadobného rúcha, povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keďže nemáš svadobného rúcha? A on zanemel.“ Preto bol nakoniec „vyhodený do vonkajšej tmy“. Preto Pán hovorí: „Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“. Nie každý kto je pokrstený a má meno kresťan ním je a zostane.

   Dnes máme v našom cirkevnom zbore „nedeľu presbyterov“, podľa seniorálneho uznesenia nášho seniorátu. Chceme poďakovať naším bratom a sestrám, ktorí prijali povolanie a pozvanie k službe presbyterov v cirkevnom zbore, ktorú ochotne a verne konajú. Ďakujeme aj ich rodinám, že majú pochopenie preto, keď niekedy venujú svoj čas a sily službe celému cirkevnému zboru na úkor vlastných rodín. Tak odpovedajú na Pánovo pozvanie a povolanie. Zároveň sa chceme dnes všetci spoločne posilniť vo viere a aj prosiť Pána a novú silu, dar zdravia a múdrosti hľadať Jeho vôľu, Jeho cesty a zotrvanie v novote života, ktorým nás požehnáva. 

    Nech je nám prítomná Jeho milosť časne i večne. Amen

            2. nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.

Vložiť komentár