Chvála Trojice
1 M 1,1-2: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. (2) Zem však bola beztvárna a pustá, tma bola nad prahlbinou a Duch Boží vznášal sa nad vodami”. Amen
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v PJK!
Svätíme dnes sviatok Svätej Trojice, ktorý je súčasne záverečným sviatkom slávnostnej polovice cirkevného roku.
Keď hovoríme dnes o diele Svätej Trojice, nemôžeme si byť celkom istí, či všetci myslíme na to isté. Ešte niekedy v 30-tich rokoch minulého storočia sa pýtal istý parížsky biskup chlapca na ulici Paríža: „Vieš, čo je to Svätá Trojica”? – A on odpovedal: „Trojica? Iste. To je stanica metra”!
Svätá Trojica je pre nás kresťanov Trojjediný Pán Boh. Práve Jeho dnes chválime, Jeho velebíme, Jeho ctíme, spolu s celou zemou, ktorá je Jeho dielom. Ale aj spolu s celým vesmírom a všetkými nebeskými zástupami. Napokon od Boha Otca, Syna a Ducha Svätého očakávame všetko dobré, Jeho prosíme o plnosť požehnania. V Jeho sväté meno dúfame, keď myslíme na budúcnosť sveta, alebo svoju vlastnú budúcnosť. Lebo On je ten, ktorý bol, ktorý je a ktorý zostáva naveky Ten istý, ktorého roky nikdy neprestanú.
Náš dnešný biblický text nám pripomína a zvestuje predovšetkým stvoriteľské dielo Boha Otca. V svedectve dávneho izraelského kňaza je Trojjediný Pán Boh označený ako Boh -(doslovene „Božstvo”), hodné všetkej cti, chvály, obdivu, dôvery a úcty. On je Ten, ktorý „stvoril na počiatku nebo a zem”. My to dnes povieme inak: On stvoril celý vesmír! Všetky veci viditeľné i neviditeľné. Veci, ktoré poznáme dnes, ale aj tie, ktoré ešte len človek objaví v budúcnosti. Také istotne ešte budú. Aj oni však nepochybne budú tak, ako nebeská obloha od počiatku „rozprávať o sláve Božej a zvestovať dielo Jeho rúk”.(Ž ) V hlbokej pokore, úcte a obdive má zastať človek pred dielom Božím, ktoré bolo učinené všemohúcim slovom živého Boha.
Dávnejší americký prezident mal priateľa hvezdára, ktorý mu pod hviezdnatým nebom dlho do noci rozprával zaujímavosti o hlbinách vesmíru a o jeho veľkosti. Okolo polnoci prezident povedal: „Už sme dosť maličký, poďme už spať.“ Aj my sa spolu so žalmistom môžeme pýtať: „Čo je človek, že naňho pamätáš, čo syn človečí, že sa ho ujímaš?” Človek, pokiaľ ide o telo a hmotnú podstatu je naozaj iba „atóm”, nepatrný prášok uprostred veľkého a chladného vesmíru a predsa je korunou Božieho stvorenstva, lebo Boh všetko pre človeka stvoril.
Nás však stvoril pre seba, pre svoje spoločenstvo časné i večné. Práve v tom je veľkosť a hodnota človeka. Sme stvorení z lásky Božej – pre lásku. Človek nie je len telo, ale aj duša a duch. Dostal dych života priamo z Boha, ako závdavok a dar Ducha Božieho. (1 M 2, 7) Tým je jedinečný uprostred všetkého ostatného tvorstva.
Biblický svedok hovorí dôležitú pravdu o tom, čím by bol svet, ale napokon aj človek „bez Boha”. Čím by zostal stvorený svet, ak by zostal bez Božej starostlivosti a lásky. Stal by sa „iba beztvárnou a pustou hmotou”.(h: tóhú, vábóhú) Ak je táto predstava „chaosu” naozaj hrozná už pokiaľ ide o zem, alebo vesmír, tým viac a tým bolestnejšie je, ak sa takým stáva človek. Ak opustí Pána Boha a ak nežije z Jeho dobroty, lásky a milosti. Ak sa takým, „prázdnym a pustým” stane človek, na jeho obraz sa takým stáva aj stvorený svet, o ktorom ale Boh povedal, že je „dobrý”. Preto aj môže byť zostať dobrý.
Chválime a dobrorečíme Trojjedinému Bohu za Jeho dielo stvorenia, ktoré je tak bohaté, úžasné a predivné, ale aj za Jeho trvalú lásku a starostlivosť. Za Božiu prozrete2nosť, t.j. za všetko to, v čom vidíme a poznávame Jeho lásku ku všetkému stvorenstvu, za Jeho záujem o celý stvorený svet.
- Milí bratia a sestry v Pánovi!
Človek, ako koruna Božieho stvorenstva napriek tomu, že bol stvorený na obraz a podobu Božiu, že dostal tak mnoho z Božej ruky, prepadol hriechu a temnej sile pokušiteľa. Stal sa zatratený a zlorečený. Strateným pre nebo, pre svetlo, v ktorom prebýva Boh, pre život, ktorý je plnosťou lásky. Zlorečený je preto, že nesie na sebe pečať Božieho hnevu. Pre človeka aj celé stvorenstvo trpí, žalostí a bolestí, vzdychá až dosiaľ. (R 8)
„Tma nad prahlbinou” je nie Božím určením a nutnosťou, ale možnosťou, ktorá nastáva tam, kde svet a človek, zostáva bez Boha. Tma a prahlbina, to je niečo, čo však Pán Boh ľahko svojím slovom mení a zmení! Tma je hrozbou pre človeka, ak trvalo odmieta Božiu milosť a spoločenstvo s Pánom Bohom. Tma zavládla na Golgote, pri ukrižovaní Pána Ježiša, ktorého odmietol jeho vlastný ľud. O tom, že táto tma zasiahla aj celé stvorenstvo, svedčí NZ! Prahlbinou, niečím čo pohlcuje život, krásu a dobro, je aj človek keď uverí diablovi: Budete ako Boh!
Vďaka Božej milosti však vieme aj od diele vykúpenia v Synovi Božom, Pánovi Ježišovi Kristovi! On prišiel, aby žiadna tma nepanovala nad nami. Kristus prišiel, aby sme boli synovia a dcéry svetla. Prišiel a priniesol nám svetlo života. Nový deň, v ktorom je obnovená ponuka lásky Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. On nám ponuka život vo svetle. „V tvojom slove svetlo vidíme” – vyznal aj nábožný žalmista a tým viac takto vyznáva aj kresťanská cirkev od počiatku až doteraz.
V Božom diele vykúpenia v Synovi je ponuka záchrany nás i celého stvorenstva. V Ježišovi Kristovi sa Božia láska stala viditeľnou a prítomnou pre všetky časy. V Slove, ktorým Pán Boh stvoril svet bol prítomný aj Syn. On chce byť prítomný aj v každej tme ľudského hriechu, ktorý vedie do zániku, chaosu a prahlbiny aj dnes. Preto aj na nebo vstúpený Syn Boží hovorí: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta”. Dôverujme Mu a chváľme Jeho sväté meno!
3. Milí bratia a sestry, túto prítomnosť Boha Syna vidíme a poznávame dnes samozrejme inak, ako ju vnímali ľudia v čase Pánovho vtelenia a telesného prebývania na zemi. Ale všetkým v Neho veriacim zasľúbil trvalú pomoc a prítomnosť skrze Ducha Svätého.
Tak, ako na samom počiatku sveta „Duch Boží sa vznášal nad vodami”, tak sa vznáša nad vodami i nad nami aj dnes. Spomeňme si, kedy sa vznášal nad vodami a osobne nad nami prvý krát! Bolo to pri našom duchovnom znovuzrodení v diele Jeho krstu svätého. V ňom nás obdaroval milosťou a nás posvätil. Veríme a vyznávame, že On sám sa vznášal nad vodou krstu a pôsobil dielo posvätenia, očistenia, spasenia a novoty života pri nás. Tak konal vždy a koná aj dnes.
Duch Svätý sa nevzďaľuje od hmoty, od zeme, od vody krstu ani od chleba, či vína pri Večery Pánovej. Nie je s týmito darmi ani totožný, ale nie je ani vzdialený od nich. Je tu vždy spolu s nimi. Tak to bolo od počiatku a tak je to aj dnes a ostane po všetky veky vekov! Boh neopúšťa stvorený svet.
Pripomína nám to obraz holubice, či orlice, vznášajúcej sa nad vodami. Aj Pán Ježiš použil o svojej láske k vyvolenému národu obraz sliepky, ktorá sa nevzďaľuje od svojich kuriatok, ktoré chráni nebojí sa postaviť ani proti dravcovi. Obrazom trvalej lásky a príklonu k svetu, obrazom volania, sýtenia a občerstvovania Ducha Svätého je aj tento obraz a posolstvo Písma. „Duch Boží sa vznášal nad vodami”.
Duch Svätý, prítomný pri stvorení sa nemení! Je a zostáva nad prvotinami stvorenia a ponúka svoju ochranu a život v plnosti stále! Duch Svätý nestojí proti telesnému stvorenstvu, ani proti človeku, ale je za nás a zachováva život. Vznáša sa nad vodami, nad celou zemou a ako holubica pre Noacha, je vždy pre človeka poslom pokoja, zmierenia a pozvaním do spoločenstva lásky Otca, Syna i Ducha Svätého.
Dôverujme aj my Trojjedinému Pánu Bohu a oslavujme Ho aj dnes. Ďakujme za dielo stvorenia, dielo vykúpenia v Pánovi Ježišovi Kristovi i za dielo posvätenia skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný a ktorý nás ako Radca svojou prítomnosťou vedie do spoločenstva večnej lásky. Amen.
Nedeľa Svätej Trojice – Rovensko a Sobotište 2011 – Ľ. Batka st.