Anton Bernolák – 250.výročie narodenia.
Rkc.kňaz, kodifikátor spisovnej slovenčiny na základe západoslovenského nárečia (í). Pochádzal zo šľachtickej rodiny zo Slanice. V r. 1787 dokončil štúdiu Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum /Filozoficko-kritická rozprava o písmenách Slovákov/ ako prvý krok k ustáleniu spisovnej normy. Kritické vydanie diela pripravil a vydal v r.1941 prof. J. Stanislav. K tomuto výročiu A. Bernoláka vyšla dnes pekná príležitostná poštová známka.
Už Jozef Ignác Bajza písal svoj román: René mláďenca príhodi a skúsenosťi /1783 svojským “uhersko- slovenským” jazykom a nepridal sa k Bernolákovej kodifikácii slovenčiny. Zostal preto izolovaným zjavom v slovenskej literatúre.
Prvým mužom v našich dejinách, ktorý formuloval teóriu o centrálnosti a historickej prvotnosti slovenského jazyka, bol evanjelický farár v Kremnici: žilinský rodák: Ján FISCHER-PISCATORIS.
Vo Wittenbergu v r. 1697 vydal filologickú dizertáciu: De origine, uire ac utilatate linguae Slavonicae – O pôvode, práve a užitočnosti slovenského jazyka. V nej formuloval teóriu o centrálnosti a historickej prvotnosti slovenského jazyka. / Iure proinde mater religuarum dicitur illa slavica lingua/.
V r. 1746 vyšla v Bratislave Slovensko-česká gramatika
/ Grammatica Slavico- Bohemica/ od evanjelického kazateľa Pavla Doležala. Úvod k nej napísal Matej Bel.
Slovenskej gramatike sa venoval aj Daniel Krman.
Krmanova gramatika: RUDIMNETA gramaticae Slavo Bohemicae, na ktorej pracoval desať rokov / 1694 – 1704/,
ktorej časť je pravdepodobne v Halle, časť objavil Dr. J. Čaplovič – vyšla 10 rokov pred gramatikou P. Doležala, ktorý mnohé časti prevzal temer doslovne. Táto sa stala základom aj Bernolákovej gramatiky z r 1790!!
O svojom gramatickom diele D. Krman napísal, že vzniklo: “z ukrutne nesmiernej práce, o akú sa z našich dosiaľ nikto nepokúsil”.
Už Krman mal snahu uzákoniť spisovnú slovenčinu. /Dr. J. Petrík: Kapitoly z domácich cirk. dejín, str 112/.
V jednej modlitbe: Chvála budiž Tobě, náš předobrý Bože – ďakuje Krman Bohu za dary, že mu zachoval slovenskú reč a že nedopustil, aby jazyk nášho národa v dlhých búrkach padol a stratil sa.
Ľ. Batka st.