„Pritiahli a utáborili sa proti nim a zničili úrodu krajiny až tam, kde sa ide do Gazy, a nezanechali nijaké potraviny v Izraeli, ani ovce, ani voly, ani osly.“ Sud 6, 4
Tieto slová čítame v knihe Sudcov, ktorá nám približuje postavu Gideona. Izrael pre svoju neveru trpel pod panovaním Midjánov. Tí ničili Božiemu ľudu celú úrodu zeme a nenechali mu potravu, ani ovce, ani vola, ani osla. Boh prisľúbil Izraelu, že ho uvedie do krajiny, „ktorá oplýva mliekom a medom. Bola najkrajšia zo všetkých krajín.“ (Ezech 20, 6), „do krajiny, kde nebudeš skromne jesť chlieb, nebudeš mať v nej v ničom nedostatok…“ (5M 8, 9).
Prečo tak mnohé Božie dietky trpia na tejto zemi duchovným nedostatkom? Prečo nenachádzajú pokrm na Pánovom stole? Pretože Biblia je pre nich uzavretou knihou a srdce trpí nedostatkom a biedou. Prečo to tak je? Stratila táto „úrodná zem“ plodnosť? Nie, nikdy! Je to nepriateľ, ktorý ich zviedol, podmanil a zničil celú úrodu. Odohnal ich od svätých Písem.
Nie je možné, aby sa človek sýtil vecami zo stola tohoto sveta a súčasne vecami zo stola Pána. Pán Ježiš je pokrmom Božieho ľudu. Ale „chlieb z neba“ nemôže byť súčasne požívaný s „Egyptskou cibuľou“ a „dyňami“ tohto sveta!
Možno sa pýtaš: „Čo je svet?“ Jeho zoznam vecí a zvykov je nekonečný, nemožno ho obsiahnuť. Duch svätý nám dáva lepšiu správu, aby sme poznali svet. Vraví: „Lebo čokoľvek je vo svete, … to nie je z Otca“ (1J 2, 16). Vyhni sa všetkému, čo nemá nič spoločné s Otcom a Synom aj keby sa ti to bude zdať niečim nevinným. Zavrhni všetko čo je v spojení so svetom, so žiadosťou tela, so žiadosťou očí a pýchou života (1J 2, 16) ako prosto a jasne podotýka Jakub: „Kto teda chce byť priateľom sveta, prejavuje sa ako nepriateľ Boha“ (Jk 4, 4)
Satan je nepriateľ, ktorý nikdy neodpočíva. Je zhubca, ktorý všetko pustoší. Jeho skazonosné plány pri obchádzaní zeme sú nám dobre známe z knihy Jóba (1 kap. 7, 10) neustále sliedi, aby Božie dietky zničil, a ak sa mu podarí niečo nájsť a odkryť, hoci v našom srdci alebo cirkvi, snaží sa všade preniknúť svojim ničivým vpádom.
S akou dychtivosťou ničí Božie požehnanie, to vidíme opäť v Jóbových udalostiach. Sotva mu Boh dovolil dotknúť sa Jóba, zobral mu v jednom dni, možno aj v jednej hodine, všetko čo Jób mal (Job 1, 13‒19). Takýmto je nepriateľ satan! Ľstivý ako had, silný ako lev a počet anjelov – poslov – sú celé légie! A tento nepriateľ je stále pripravený zničiť úrodu zeme a nenechať obživu Božiemu ľudu.
Izrael pociťoval biedu a mdlobu pod Madjánskym jarmom. Bez potravy nemohol žiť. Nesťažovali sa jeden druhému, ale volali k Bohu o pomoc.
Nie sme nešťastní, keď satan skúša svoju moc a pôsobnosť na Božom ľude, kazí úrodu zeme a ničí potravu? Netúžime po pokrme? A nie je Pán Ježiš a Jeho slovo našim jediným pokrmom? Môžeš žiť bez Neho a Jeho slova?
Gideon nechcel ponechať pšenicu nepriateľovi. Iní mu dali výťažok zeme, on ho schoval. Ak nemohol mlátiť pšenicu otvorene, mlátil ju v lisovni. Tam zhromažďoval potravu pre svoj život. A Boh ho tam pozdravil ako „silný hrdina“ (Sud 6, 12). Takto Gideona nikto nepoznal, Boh však videl jeho zápas s nepriateľom. Kde dnes vidí Boh týchto skrytých „silných“, ktorý denne zápasia, pretože nechcú „Madjánskym“ obetovať mlieko Slova a tiché modlitbové chvíľky?
Časy osievania sú časy skúšok, ale tiež požehnania. Sme v nich preosievaní, aby plevy mohli byť vyhodené. Avšak viera pozná milujúcu a výchovnú ruku Otca, ktorá nás chce oslobodiť od nás samých a pripodobniť nás Jeho obrazu.
Pokoj Vám!!