Ach, stojím pod krížom sveta Spasiteľa,
naňho je upretá srdca túžba vrelá,
že za hriechy sveta i za moje viny
krváca na kríži Syn Boží nevinný.
Pozri, milá duša, aké znáša muky,
hlava zohavená; taktiež nohy, ruky;
aj bok pretasený, Jeho telo sväté
k najväčšej potupe na kríži rozpiate.
Preč všetky zásluhy, brate, sestro milá,
niet obete, čo by sa Bohu ľúbila;
Kristus všetky zrušil, po nich ani stopy,
sám oltár svätyne vlastnou krvou kropí.
Avšak jedno radím vám, ktorí túžite
po spasení Jeho, iste obstojíte:
srdečné pokánie, živá viera v Neho,
v tom istý závdavok života večného.
Ach, jak často, Pane, i ja tu kríž znášam,
los mi nadelený horkou slzou zmáčam;
aj tu k potešeniu dals mi príklad pravý,
že len skrz kríž prídem ta do Tvojej slávy!
Nám litera – zákon – pokutou nehrozí,
sme slobodné dietky, vyvolení Boží;
hrozná smrť na kríži, Jeho sväté rany,
to je pre nás skutok večne požehnaný!
Nuž, poď, kto si verný nasledovník Kristov,
ber kríž svoj na seba s tou nádejou istou,
že On verným svojim milosť, pokoj dáva,
Kristus Pán náš život, víťazstvo i sláva!