A v Božom mene ďalej vopred zas,
v i pohode i zase v nepohode:
Boh, ktorý dosiaľ verne vodil nás,
nás neopustí v ďalšom na pochode,
no bude s nami, — jako Izraela,
tak povedie nás verne, láskavé
a žehnať bude nám, pot stierať s čela
i hojiť rany naše boľavé.
A v mene Božom ďalej zase v pred!
Náš Pán a Boh je našim pevným hradom.
Útočí na nás diabol, telo, svet,
a pokušenie vždy nám hrozí pádom —
No, bár aj žhavé obletujú strely
nás stále — nič to! V hrade trváme,
a Boh je s nami, On ich zlobe čelí,
On šípy zloby mocne poláme.
V pred v Božom mene! Žehnaj, Bože náš!
Rok šťastlivý daj nám a požehnaný!
Ty všetky naše časy v rukách máš —
porúčame sa Tvojej do ochrany.
A komu posledným sa rokom stane
tu na zemi rok tento milosti,
nech prvým mu je z lásky Tvojej,
Pane tam v sláve Tvojej v stánkoch večnosti.