Žijeme v dobe, ktorá je označená množstvom sporov a konfliktov medzi rôznymi názormi, rôznymi myšlienkovými prúdmi v spoločnosti i v cirkvi. Niektorí tvrdia a hovoria, že sa vedú kultúrne vojny medzi rôznymi teologickými pohľadmi, ktorých každá odchýlka od tohto pohľadu je pokladaná za určitú formu vojny a príslušníci istej spoločenskej, politickej či cirkevnej skupiny vedú útoky najmä rôznymi mentálnymi prostriedkami na všetkých, ktorí uvažujú iným spôsobom a zastávajú iné názory a to vedie až k veľmi vážnym dôsledkom; k povyšovaniu seba a k ponižovaniu a znevažovaniu ľudí, ktorí sú na druhej strane myšlienkovej bariéry. S týmto sa stretávali proroci v Starej zmluve (napr. Jer 23, 16nn) i ľudia Novej zmluvy (napr. 1Tim 1, 3–4) a stretávame sa s tým aj my ľudia súčasnosti.
Timoteus sa stal duchovným správcom efezského zboru. Bol to jeden z najživších zborov. Zbor však nemohol žiť len zo svojej viery, ale z pravdy, ktorá zrodila jeho vieru. Timoteus túto vieru dobre poznal, bol vyučený v evanjeliu, tak ako ho zvestoval apoštol Pavel. Pretože vedel čo je pravda a čo sa za ňu len vydáva mal v Efeze brániť niektorým gnostickým učiteľom, aby nešírili svoje náuky. A predsa i tomu najlepšiemu a najživšiemu zboru by niečo chýbalo, ak by nekládol dôraz na zdravé, čisté učenie, na poznanie pravdy evanjelia – držiac sa dobrého, ba Toho najlepšieho, Krista. Vlny prebudenia opadnú, horlivosť vystrieda letargia, záujem nahradí zvyk. Ak niet zdravého základu, napokon nezostane nič. Evanjelium – to je prvé, len potom môže dôjsť aj na zdravú vieru. Nie vždy sa toto dvoje podarilo spolu držať.
Od prvých dní života cirkvi bolo jej spoločenstvo ohrozené falošnými prorokmi a ich učeniam a vystavené rôznym prúdom, smerom a filozofiám. Už Pán Ježiš na to upozorňoval a apoštolovia s nimi od začiatku zápasili. Timoteus teda bol strážcom „čistého učenia“ pravdy evanjelia, lebo ak sa pravda zakalí bájkami, viera sa stane poverou – preto je tu na mieste výzva: všetko skúmajte.
Falošné učenie, ktoré sa snažili gnostickí učitelia rozširovať v Efeze, označuje apoštol ako „pridŕžanie sa bájok a nekonečných rodokmeňov“. Pod „bájkou“ u nás rozumieme rozprávku zo života zvierat, ktorá má mravoučnú tendenciu, či vymyslenú príhodu vôbec. Ide skôr o „báj, báje“, ktoré hovoria o vymyslených príhodách pohanských božstiev, sú to vlastne mýty. V spojitosti so starozmluvnou záľubou vymenúvania rodokmeňov, vnášali tieto báje do židovstva a neskoršie i do kresťanstva alegorický spôsob vysvetľovania príbehov, blúznili o anjelských bytostiach, hierarchicky vznikajúcich z Boha a sprostredkujúcich styk medzi nebom a zemou. Bájky šírili gnostici, ktorí o sebe tvrdili, že majú vyššie poznanie, ale v skutočnosti to boli výplody ich mytizujúcej fantázie, ktorá s evanjeliom nemali nič spoločné. Čo je náboženské, ešte nie je evanjelické. Čo sa dovoláva Boha, ešte nemusí byť z Boha! Povera má blízko k viere, ponáša sa na jej sestru, ale že má ovca pľúca, pečeň, srdce, obličky ako človek, ešte neznamená, že je človekom. Fantazijné predstavy vždy opantávali ľudské mysle. Nemožno si myslieť, že sekulárny svet odstránil tieto možnosti. Tvoria sa nové mýty a báje. Vzniká nový druh povier, ktoré sa dotýkajú viery. Nie v podstate, lebo voda s olejom sa nikdy nezmieša, ale odvádzajú pozornosť od pravého a hlavného, na čom človeku záleží.
Hoci kresťan nie je imúnny voči úplnému poblúdeniu, žasneme ako napr. naši evanjelickí ľudia podľahnú zvodom jehovistického, rímskeho či iného domnele „vyššieho poznania“. Omámení predstavou väčšieho svetla sa zošmyknú z cesty čistého učenia a priam mátožne sa držia preludu, že sú „vyučení od Boha“ a žiaden kazateľ, žiaden veriaci z našej cirkvi nie je im roveň! Preto všetko skúmajme, dobrého evanjelického (augsburského vyznania) sa držme. Skúmajme, či nám niekto neponúka učenie pod rúškom „evanjelia“, ktoré sa protiví Ježišovmu evanjeliu a článkom augsburského vyznania.
Ohrozujú „bájky“ a bludy vieru? Ohrozujú našu vieru? V podstate nie, ale mätú obraz pravej podoby viery v očiach ľudí vo svete. Ale to je naša chyba, ak ho pokrivia u niektorých našich členov cirkvi, lebo – ruku na srdce – chápu dostatočne naši ľudia, čo je to ospravedlnenie z viery, aký je zmysel a význam sviatostí, čo učíme o večnom živote atď.? Ak je v hlave málo poznania, ľahko skriví „bájka“ či dajaký blud to, čo je v srdci. A Kalvínov postreh, že ľudské srdce je továrňou na výrobu modiel, zavše sa prakticky ukáže ako pravda: človek má k bájke bližšie ako k Bohu!
Dnes sa nás z médií valí veľa slov, kde sa hovorí o neobjektívnosti, zaujatosti, manipulácii, demagógii. Ťažko posúdiť čo je pravda a čo nie. Zoberme si internet, ktorým sa valia lavíny slov – nekontrolovateľne, bezbreho nekriticky aj nepravdivých, nenávistných, vulgárnych, nebezpečných. Takéto slová a názory môžu strhnúť lavínu s nedoziernymi následkami. Ale Slovo je to isté nemenné, nepodliehajúce žiadnym trendom ani politickým vplyvom.
Skúmajme všetko čo nám ponúka svet, skúmajme naše myšlienky, skutky, reči či sú v zhode s Božou vôľou, skúmajme čo hovoria iní, či nefantazírujú, či nebažia po senzáciách, po svojich pravdách, odmietajme ich bludy aj keby sa to zdalo byť krásne a správne. Nuž a preto sa my nazývame evanjelikmi, lebo žijeme z Kristovho evanjelia a tak máme zasľúbenie spásy; k tomu nemáme čo zásadne dodať. Všetko skúmajme (v Písme) a dobrého Krista a Jeho evanjelia sa pevne držme. Písmo nás vychováva, aby sme sa vzdali bezbožnosti a žili spravodlivo, učí nás rozhodovať sa správne a múdro na križovatkách života. Lebo evanjelium je dobrou správou o Božej milosti, ale iba tým, ktorí ju prijímajú, ktorí mu otvoria svoje srdce, ale tým, ktorí majú srdcia zavtrdené sa evanjelium stáva zrkadlom, ktoré odhaľuje ich hriechy a spochybňuje ľudské modly. Mnohí odporcovia zakladajú svoju istotu na viditeľných veciach, sú to síce vzácne hodnoty, ale pominuteľné, a keď im spochybníme túto falošnú istotu, tak vyvoláme nenávisť. My sme povolaní a pozvaní svojim životom, myšlienkami a slovami ukazovať na Ježiša Krista, ktorý svojim narodením, svojou smrťou a najmä slávnym vzkriesením, že On je Jediný večný a dokáže prekonať toho najväčšieho nepriateľa, ktorou je smrť. Verme v trojjediného Boha, v tú nekonečnú Lásku. Preto: všetko skúmajte, dobrého sa držte!
Pokoj Vám!!