Mal som vlastnú drahú matku,
mal aj milú starú matku.
Boly vám to dva anjeli,
tak krásne ich piesne znely.
Raňajšie a večerajšie
nespieval by nikto krajšie.
Spievalo sa ako v chráme.
Piesne boly všetkým známe.
Spievalo sa pri kozúbku,
skrúšene, v nábožnom duchu.
A po speve drahá matka
vzdychla k Bohu; tak sa krátka
nábožnosť vždy vykonala
a po dome zbožnosť viala.
Dnes už nielen kozub čuší,
ale je aj málo duší,
ktoré vrúcne v domácnosti
dajú sa do nábožnosti.
Spev posvätný vznešený je,
do duši cit lásky vleje,
lásku k Bohu, lásku k ľuďom!
Blažený je takýto dom!!
Matky kresťanského ducha,
váš syn a vnuk vás poslúcha.
Vy ste dávno vo večnosti;
vaše telá, vaše kosti
premenily sa už na zem
lež ja len vás sledovať chcem!!
Moje milé, tešte sa mi; v žití,
v smrti chcem za vami!