„Ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí.“ Sk. 8–9
„Ale na tretí deň vstane z mŕtvych“, — tak o sebe predpovedal Kristus Pán svojim učeníkom. Tak predpovedal viackrát. Veľká noc splnila Jeho zasľúbenia. Avšak predpovedal nielen svoje vzkriesenie, ale aj vystúpenie na nebo. Ešte pred smrťou hovoril svojim učeníkom: „Idem vám pripraviť miesto.“ (J 14, 3) A zase na inom mieste: „Idem k Otcovi.“ (J 16, 16) I po z mŕtvych vzkriesení, keď už nebol v ľudskom tele, ale v oslávenom tele, i potom ešte predpovedal vstúpenie na nebesá, a to hneď prvej osobe, ktorej sa zjavil po svojom zmŕtvychvstaní, Márii Magdaléne: „ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“ (J 20, 17) — Pánove zasľúbenia, predpovede sa splnili nielen ohľadom Jeho utrpenia a smrti, ale i ohľadom Jeho vzkriesenia a vstúpenia na nebo.
Teraz sa nachádzame pri splnení zasľúbenia o vstúpení na nebo. My si toto splnenie pripomíname ako radostnú a víťaznú skutočnosť. Doby ukázali, aký veľký a slávny význam malo Pánovo vstúpenie na nebo. Ale učeníkom bolo clivo a smutno, keď ich opúšťal božsky Majster. Chvíle na hore olivovej boli pre nich chvíľami lúčenia a naplňovala ich tieseň. Preto im láskavý Pán posiela na útechu anjela, ktorý dvíha ich mysle a odvahu. Ako milostivo myslel na svojich najbližších vstupujúci Pán na nebo. Hneď v prvej chvíli posiela pomoc, útechu i posilnenie.
Tak vstúpil Kristus Pán na nebesá: dohovoril všetko, čo mal oznámiť svojim učeníkom. Prikázal im očakávať a prijať Ducha Svätého a byť Mu svedkami. A potom: „vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí.“ Učeníci hľadeli za Pánom a my sa pripájame k ich pohľadu.
Hľadíme za Pánom a ďakujeme Mu za všetko, čo pre nás na zemi vykonal. Ďakujeme mu za blahoslavenstvá, ktoré hovoril pri Genezaretskom jazere; za krásne hlboké, posilňujúce pravdy, ktoré povedal v reči na hore aj inde; za hlboké a vrúcne lúčiace reči, ako nám ich najobšírnejšie zachoval evanjelista Ján. Ďakujeme Mu za horké umučenie a smrť, i za ten krásny veľkonočný pozdrav: „Pokoj Vám!“ Za všetko, všetko mu ďakujeme. To všetko ostáva s večnou platnosťou, s večnou živosťou, s večnou aktuálnosťou tu na zemi. To všetko bolo a je najvzácnejším duchovným zrnom sveta, z ktorého rástla duchovná sila najnábožnejších a najcharakternejších ľudí. Zrno, z neho vyrástla cirkev a v nej „oblak svedkov“.
Hľadíme za Pánom ako vstupuje na nebesá a pripomíname si všetky zasľúbenia dané nám ľuďom. „Idem vám pripraviť miesto, a keď odídem a pripravím vám miesto, zase prídem a poberiem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (J 14, 2–3.) A tiež: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov.“ Veríme týmto zasľúbeniam, lebo mocný, víťazný a láskavý je Pán, ktorý ich učinil. Hľadíme za Ním ako vstupuje na nebesá, aby tieto veľké zasľúbenia o večnom živote slávne vyplnil. Víťaz, — náš Víťaz, ale súčasne i láskavý, jedinečne láskavý náš Pán.
Hľadíme za Pánom. A pripomíname si, že vo svojom pozemskom jestvovaní len Božiu vôľu plnil a šíril slávu svojho nebeského Otca. A teraz vstupuje na nebesá, aby ešte víťaznejšie pôsobil touto Božou slávou odtiaľ z nebies. Ako pomáhal a pomáha svojim vyznávačom, ako ich posilňoval a posilňuje, ako zahanboval a zahanbuje svojich protivníkov, — všetkým týmto bojoval a bojuje za Božiu slávu. Tíško, láskavo sa lúči Pán, ale odchádza ako Ten, ktorý ďalej bude bojovať.
A pri pohľade, keď hľadíme za Kristom vstupujúcim do nebies, lepšie chápeme i Jeho boj, tak musíme lepšie pochopiť i Jeho napomenutie: „Budete mi svedkami.“ A ako apoštol Pavel píše: „Hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej.“ (Kol 3, 1)
Kristus, ktorý vstúpil na nebesá je živým Pánom v sláve Boha Otca, sedí na pravici Božej a podieľa sa na Božej vláde nad svetom. I keď už nie je telesne na zemi, je tým, ktorému je daná všetka moc na nebi i na zemi. A On znova príde svojim druhým príchodom v posledný deň a bude súdiť živých i mŕtvych. Z toho vyplýva aj naša zodpovednosť. Aj my všetci budeme stáť pred Jeho súdom. Každý osobne sa bude zodpovedať pred Ním z celého svojho života. Preto už teraz máme vedieť o svojej zodpovednosti. Toto je čas Božej milosti: pre nás. Využijeme tento čas, či premárnime? Počínajme si zodpovedne v slovách i skutkoch a pri tom dbajme o čistotu svojho srdca i svedomia. – To vlastne znamená, žiť v blízkosti Pánovej, žiť v pevnej viere v Neho, ktorý o sebe povedal: „Ja som cesta i pravda i život.“
Hľadíme za Pánom do nebies, ale musíme hľadieť i na zem, kde nás čakajú povinnosti. Najprv hľadieť do neba, potom na zem, aby sme neklesli, neochabli. Lebo zem a svet na nej je príšerný, pokúša ducha, rád dáva domovské právo povrchnosti, zlobe, podlosti. Človeče, ty si to všetko narobil na svete, lebo si zradil Boha a stal si sa korisťou diabla. V tomto svete potrebuje Pán svedkov. Pán týmto svedkom ukázal životný, duchovný smer: plniť vôľu Božiu a šíriť slávu Božiu. To sám od seba nemôžeš, to môžeš len s pomocou Pána Boha a Pána Ježiša Krista. A tak hľadieť nielen na zem, na svet, ale i do nebies! A tak v zlom svete sa neznížime, neklesneme. A nielen do neba hľadieť, ale hľadieť i na zem, tak potom pre slávu Božiu a pre víťazstvo Krista Pána i niečo vykonáme. Spojiť dva pohľady: na zem i na nebo. Tieto dva pohľady musia byť v súzvučnom spojení v našom konaní a účinkovaní. Tak je to v duchu Pána Ježiša Krista, ktorý vstupuje na nebesá.
Pokoj Vám!!