Proste a dostanete
Modlime sa:
Pane, Kriste, Ty si učil svojich učeníkov modliť, keď po Tvojom vyučovaní zatúžili a prosili: „Pane, nauč nás modliť sa!“ Videli a poznali ako si sa Ty modlil a hovoril so svojím nebeským Otcom. Aj my neraz nevieme ako sa máme modliť a preto prosíme, nauč aj nás nielen prosiť, hľadať a klopať, ale aj plne dôverovať v Božiu moc a lásku. Ďakujeme, že nás nenechávaš samotných v našich mdlobách a v bezradnosti, ale Ty sám sa prihováraš za nás u Otca vzdychaním nevysloviteľným. Veď nás svojím Duchom a uč nás nielen prosiť, ale aj ďakovať a za všetko a oslavovať Tvoje sväté meno. Amen
L 11, 5 – 13:
„Potom im hovoril: Keď niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, (6) lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemá ho čí ponúknuť; (7) a on by zdnu odpovedal: Neobťažuj ma, dvere sú už zatvorené a deti so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti; (8) hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho dotieravosť jednako vstane a dá mu, čo potrebuje. (9) Aj ja hovorím: Proste a dostanete, hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; (10) lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. (11) Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby? (12) Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna? (13) Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim dietkam, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, čo ho prosia?“ Amen
Bratia a sestry v Pánu, milí priatelia!
Ktosi výstižne povedal, že modlitba je dýchaním duše. Tým sú povedané tri veci. Po prvé, bez dýchania niet života a práve tak aj ľud Boží žije vo viere vďaka modlitbám a modlitbami. Bez nej čaká kresťana, ale aj cirkev zahynutie. Po druhé možno povedať, že tak ako dýchanie je neprestajné a pravidelné, aj modlitba má byť ustavičná a pravidelná. Preto aj apoštolské slovo hovorí: „Neprestajne sa modlite!“ Pán Ježiš v prečítanom podobenstve hovorí o „dotieravosti“ a ďalej priamo učeníkov vyzýva: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené“.
To tretie prirovnanie k dýchaniu je pri modlitbe najnáročnejšie. Dýchanie je totiž niečo, čo si bežne ani neuvedomujeme. Povedali by sme, že je samozrejmé, alebo „automatické“. Ale aby sa modlitebný život stal pre človeka samozrejmým, prirodzeným, či niečím „automatickým“, žiada sa od človeka aj určité úsilie a prekonávanie prekážok vyplývajúcich z ľudskej (hriešnej) prirodzenosti. Prekážkou môže byť nedôvera v hodnotu a význam modlitby, ale aj únava a rôzne prekážky zo strany diabla. Modlitba je však samozrejmá tam, kde je dôvera v Pána Boha a v zasľúbenia Pána Ježiša.
Veľký význam má ovzdušie v rodine, v ktorom človeka vyrastá. Tam, kde sa modlia rodičia, otec a matka, starí rodičia a iní členovia rodiny pri stretnutiach, tam netreba deti do modlitby nútiť. Naopak, vtedy sa modlitba, alebo nábožný spev stáva skutočne niečím prirodzeným a samozrejmým. Modlitby pri stole a stolovaní sú k tomu veľmi vhodnou príležitosťou. Najmä modlitby spolu s nábožnou piesňou keď spieva celá rodina je cestou k tomu, aby sa už pre deti stala modlitby dýchaním duše a tak už pre deti radostnou samozrejmosťou. Modlitba tak „prejde do krvi“, do srdca dieťaťa a netreba ju vynucovať žiadnym duchovným násilím, alebo vydieraním typu: „Ak sa pomodlíš, dostaneš to, či ono“.
Z konfirmačného vyučovania si mnohí pamätajú poučenie, že modlitba nie iba prosiaca (prosbou), ale aj ďakovná, alebo kajúca, spojená s vyznaním hriechov, či naopak oslavná, v ktorej oslavujeme Božiu dobrotu a lásku. Tak to vidíme už v starozmluvnej knihe Žalmov.
V úvodnom biblickom texte Pán Ježiš hovorí hlavne o prosbe. Niekedy sa prosba označuje za prvý stupienok modlitby, po ktorom by mali prísť aj tie ďalšie. Poznáme skúsenosť Ježišovu, keď uzdravil desiatich malomocných, ktorí Ho prosili o uzdravenie, ale poďakovať prišiel iba jeden a aj to bol Samaritán. V ušiach mnohých ľudí je slovo modlitba priamo synonymom pre slovo prosba, ale prosenie dobrých darov, alebo požehnanie od Hospodina.
Pán Boh nám dáva mnoho dobrého aj bez nášho modlenia, ako nás učí M. Luther v Malom katechizme. Dobré dary dáva nielen dobrým, ale aj zlým ľuďom, pripomína Pán Ježiš na inom mieste. „On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých, aj na nespravodlivých“. (Mt 5, 45) V tom je dokonalosť Božej lásky, ktorej sa my máme učiť a snažiť sa ju uplatňovať v každodennom živote. Pán Ježiš totiž hovorí: „Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odplata? Či nerobia to isté aj colníci? A ak pozdravujete len svojich bratov, čo zvláštneho robíte? Či nerobia to isté aj pohania? Ale vy buďte dokonalí, ako je dokonalý aj vás Otec nebeský“. Nepochybné je, že Otec nebeský aj nám dáva viac, ako my prosíme, či prosiť vieme a dokážeme.
To isté môžeme povedať aj o duchovných daroch, ktoré Pán Ježiš kladie na prvé miesto, keď hovorí: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané“.
V uvedenom podobenstve použil Pán obraz z bežného života v Izraeli, kde pocestní mali právo kedykoľvek prísť do domu a prosiť o pomoc a nocľah. Poskytnúť im chlieb bolo skutkom spravodlivosti a zbožnosti. Táto povinnosť poslúžiť im je obrazom toho, že my máme právo prichádzať k Otcovi nebeskému a prosiť Ho stále a kedykoľvek aj o tie najvyššie dary.
O chlebe často počujeme, že si ho sami dorábame a zasluhujeme. Ak aj niekto taký pocit má, nemôže ho mať vtedy, keď ide o dary Duch Svätého. Tento dar je skutočným darom milosti z neba.
Pán Ježiš zasľúbil dar Ducha Svätého učeníkom a svoje cirkvi. Ona sa z Neho narodila a Ním žije. Z tohoto daru pochádza aj naša osobná viera, naša nádej a naša láska. Dar Ducha Svätého nie je „víchor“, ktorý prichádza i tam, kde človek neotvára svoje srdce pre Jeho prijatie. Prichádza však tam, kde je preň otvorený prístup, kde je Jeho očakávanie a prosba o Jeho príchod k nám. Preto stále platí: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené“.
Žijeme v dobe automatizácie a naše predstavy sú možno také, že my sa pomodlíme a Pán Boh – ako automat, dá nám to, čo sme si práve zaželali. Ak prosbu nesplní, mnohí si povedia: automat zlyhal, nefunguje, alebo je slabý. Záver potom je: nemá zmysel sa ďalej unúvať. Tomuto omylu podľahlo už mnoho kresťanov. Stáva sa to najmä vtedy, keď síce prijali mnohé dobro a telesné dary, ale zabudli na samotného Darcu „všetkých dobrých a dokonalých darov“. Keď dostali mnoho aj bez svojho modlenia a precenili svoju hodnotu a svoje vlastné zásluhy.
Bratia a sestry v Pánovi!
Prosiť o dary Ducha Svätého je veľkou pomocou a právom kresťana. Je to zároveň cesta k tomu, aby sme prosili o dôležitý dar nielen pre seba, ale aj pre svojich blížnych. Zdalo by sa, že spomínaný človek v podobenstve prosil o chlieb pre seba samého, ale v skutočnosti prosil preto, aby sa on sám mohol stať darcom. On ako obdarovaný – mohol tak poslúžiť inému.
To, o čom tu počujeme je výstižný obraz o cirkvi a cirkevnom spoločenstve. Keď sa modlíme v cirkvi o dary Ducha Svätého, prosíme síce o ne aj pre seba, ale zároveň aj pre iných. Pre naše rodiny, pre bratov a sestry a dokonca aj pre tých, ktorí sú mimo cirkvi.
Veď už úvodná prosba na službách Božích v „Predspeve“ je zameraná na celý svet. Prosíme, aby „Duch Svätý naše srdcia sám ohňom zapálil a všetky národy v jednotu viery zhromaždil“. V tomto zameraní sa majú konať všetky naše ostatné modlitby a prosby. Na službách Božích v kostole nie je možné zabúdať na bratov a sestry, na všetky Božie deti.
V tomto širokom zábere našich prosieb nás, často zlých, Pán Ježiš uisťuje stále znovu: „O čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia“. Preto buďme nielen tými, za ktorých prosia iní, ale sami prosme a modlime sa za všetkých všade, aby sme spoznali, že Ježiš Kristus je živý a stále prítomný. Amen
5. nedeľa po Veľkej noci – MyS – Ľubomír Batka st.