Kde Jordán dumný tečie v majestáte
a vôkol púšť sa stelie divoká,
tam Boží muž sa javí v tvrdom šate
a na rtoch prísne slovo proroka.
On, sluha Boží, kliesni cestu Pánu:
„Pokánie čiňte, lebo zblížilo
sa nebies kráľovstvo; už svitá k ránu,
hľa, hviezda spásy splála premilo!
Pokánie čiňte, smyte hriechu kal
hneď krstom vody, spravte cestu Pánu!
On ide, ide: hosť, ach, vzácny, Kráľ,
On ide, ide: hore srdca bránu!“
Ó, ľude Boží! Kráľ ten večnej slávy,
hosť vzácny, darca spásy, života
sa, ajhľa, u dvier srdca tvojho javí
chce vôjsť – ó, milosť, láska, dobrota!
Ó, sprav mu cestu, priprav srdca stán:
Čiň pokánie, lkaj celou hriechu súžbou.
Tak zdvihni bránu, otvor dokorán. –
Prijď, Kriste! Ľud tvoj čaká s vrelou túžbou!